Eurovoľby 2024

Sledujte s Pravdou priebeh volieb do Európskeho parlamentu.

Atentát na Fica ešte viac zmobilizoval voličov pred voľbami do europarlamentu. Budeme v účasti opäť poslední v únii?

Prečo extrémisti neovládnu Európsky parlament, hoci prieskumy nasvedčujú, že krajná pravica bude silnejšia? Nedokážu spolupracovať, zhodujú sa hostia podcastu Pravdy Robert Sermek za Európsky parlament a Radovan Geist z Euractiv.

25.05.2024 06:05
debata (18)
Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Už iba o pár týždňov, 8. júna, si volíme poslancov do Európskeho parlamentu. Slovensko má však za sebou parlamentné a nedávno aj prezidentské voľby a preto sa môže prejaviť únava voličov. Prečo sú dôležité? „Vyberáme si 15 europoslancov, ktorí budú Slovensko zastupovať na najbližších päť rokov. Budú spolurozhodovať o legislatíve, ktorá má priamy vplyv na životy ľudí, takže by sme nemali tieto voľby podceňovať, alebo ich označovať za druhoradé,“ odpovedá vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek.„Európsky parlament je jediná priamo volená inštitúcia v únii, teda je to jediná inštitúcia, kde si občania zvolia svojich zástupcov. Z tohto pohľadu je pilierom zastupiteľskej demokracie na európskej úrovni,“ dodáva analytik portálu Euractiv Radovan Geist.

Slovensko malo pravidelne najnižšiu účasť v eurovoľbách z pomedzi členských krajín. Keďže je však táto téma často predmetom vyjadrení vrcholových politikov a mnohí z nich aj do europarlamentu sami kandidujú, tentokrát sa ohľadom účasti očakáva lepší výsledok. Ako môže účasť ovplyvniť nedávny pokus o atentát na premiéra Roberta Fica? „Netrúfam si to odhadnúť. Spoločnosť bola už pred ním veľmi polarizovaná a polarizácia prispieva k mobilizácii voličov v oboch táboroch. Naozaj si to však netrúfam predpovedať, ale želal by som si, aby prišlo voliť viac ľudí, aby sme ukázali, že na Slovensku vyjadrujeme politické názory vo voľbách a nie nenávisťou a atentátmi,“ hovorí Robert Sermek.

Uplynulé funkčné obdobie súčasného europarlamentu bolo poznamenané najťažšími krízami za posledné desaťročia. Čím sa zapíše do politických dejín únie? „Europarlament prijal množstvo dôležitých rozhodnutí, či už na podporu členských štátov počas pandémie, alebo Ukrajiny. Prijal aj zásadné legislatívne normy, napríklad reguláciu AI, zákon o slobode médií, alebo zákon o digitálnych službách a trhoch,“ vymenúva Robert Sermek.

Radovan Geist spomína napríklad implementáciu zelenej dohody. „EÚ sa dohodla, že do polovice tohto storočia budeme uhlíkovo neutrálny, ale na to je potrebné zmeniť mnoho pravidiel a samozrejme reštrukturalizovať ekonomiku, čo nie je jednoduché,“ hovorí Geist. Po ruskej invázii na Ukrajinu sme si uvedomili, že EÚ je v zahraničnej politike naozaj slabá a nevie sa ubrániť. „K tomu, aby sme boli samostatní a aby sme sa vedeli sami ubrániť je dlhá cesta, ale začala sa práve posledných rokoch,“ konštatuje Geist. Analytik ešte pri téme odkazu odchádzajúceho zloženia europarlamentu pripomína aj znovu naštartovaný proces rozširovania sa únie a ochrany právneho štátu. „Jedným z veľkých problémov fungovania únie vo vnútri je podkopávanie právneho štátu na národnej úrovni vo viacerých krajinách. V poslednom čase aj na Slovensku,“ dodáva s tým, že europarlament síce nemá veľké právomoci v tejto oblasti, ale „snaží sa aspoň tlačiť na Európsku komisiu, aby robila, čo má robiť“.

Politická kampaň pred eurovoľbami sa intenzitou zatiaľ nedá porovnávať s dvomi predchádzajúcimi , napriek tomu v nej podľa Radovana Geista zaznieva veľa poloprávd až lží a dezinformácií. Napríklad v oblasti zelenej politiky únie. „Je právom akéhokoľvek politika a kandidáta snažiť sa presvedčiť voličov čímkoľvek, aby ho zvolili. Ak ich bude presviedčať, že zem je plochá, alebo že klimatická zmena neexistuje, nech to robí. Problémom diskusie, keď sa do nej dostávajú hoaxy a dezinformácie však je, že sa stáva iracionálnou a zbytočnou,“ tvrdí Geist.

Faktom však je, že voliči na jednoduché heslá a riešenia v zelenej, poľnohospodárskej či migračnej politike, často prezentované extrémistami a krajnou pravicou, počúvajú. Aj podľa prieskumov by takéto strany mali byť po voľbách v európskom parlamente silnejšie, čo vidieť aj u nás doma na preferenciách strany Republika. Môžu ovládnuť úniu a jej smerovanie? „Áno, tie prieskumy ukazujú posilnenie extrémistov, ale je otázne, či budú schopní pracovať spoločne. Sú tak rozdielny, že sa vždy nevedia zjednotiť, aj keď teraz je tá snaha zrejme väčšia ako v minulosti,“ hodnotí Sermek.

Podľa Geista tiež zaváži to, či sa predĺži fungovanie takzvanej veľkej koalície, ktorá dnes v podstate ovláda európsku politiku. Ja si myslím, že áno. V konečnom dôsledku veľké politické skupiny pri dôležitých rozhodnutiach nájdu kompromis. Čiže napriek tomu, že sa o tom hovorí, nepredpokladám, že by mala v europarlamente vzniknúť nejaká nová koalícia konzervatívnych a krajne pravicových síl, ktoré ovládnu európsku politiku,“ predpovedá Geist.

Aká je teda sila politických solitérov v europarlamente? Aké témy ešte budú hýbať kampaňou a aké výzvy a najväčšie úlohy čakajú nové zloženie európskeho parlamentu? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda, ktorý vznikol v spolupráci s Európskym parlamentom.

Ďalšie podcasty Pravdy

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #krajná pravica #Europarlament #voľby do Európskeho parlamentu #Počúvajte Pravdu