Aj vzhľadom na súčasnú situáciu, v ktorej sa Slovensko nachádza po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica, aké dôležité je, aby ľudia išli hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu?
Všetky voľby sú vždy veľmi dôležité. Je to základný prvok demokracie. Je jedno, či sú to lokálne, národné alebo európske voľby. Vždy je dôležité, aby čo najviac ľudí využilo možnosť a právo vybrať si svojich zástupcov. Po atentáte je to ešte zásadnejšie, keďže skutočne celý svet bude tieto voľby sledovať. Je dôležité, aby Slováci ukázali, že si to uvedomujú, že sa stotožňujú s demokraciou a že vyjadrujú svoje politické názory hlasovaním, a nie násilím či dokonca so zbraňou v ruke. Je to aj šanca ukázať, že veľká časť ľudí má záujem vybrať si svojich zástupcov, že ich nepríde len 15 či 20 percent ako v minulosti.
Áno, Slovensko malo zatiaľ vždy najnižšiu účasť v eurovoľbách zo všetkých krajín Európskej únie. Vidíte snahu politických strán, aby sa zvýšila? A čo preto robíte vy a váš tím ako predstavitelia Európskeho parlamentu na Slovensku? Vyššia účasť by lepšie odrážala demokratický mandát zvolených poslancov.
Snahu vidím, ale rovnako to bolo aj v roku 2014, keď prišlo voliť na Slovensku 13 percent ľudí. Vtedy som pracoval v Bruseli, ale viem, že Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a celkovo Európsky parlament robili veľkú mobilizačnú, informačnú a komunikačnú kampaň, aby ľudí presvedčili o dôležitosti eurovolieb. V roku 2019 som rovnako sledoval hlasovanie a mal som pocit, že politická kampaň bola o niečo výraznejšia. Bol tu nejaký konflikt medzi proeurópskymi stranami a povedzme nacionalistickými. Uvidíme, ako to bude teraz. Politická polarizácia spoločnosti je viditeľná. Dá sa opísať aj ako súboj liberálnych strán proti národným konzervatívnym silám. Je prítomný vo všetkých voľbách vrátane európskych. Okrem toho my ako kancelária robíme vlastnú komunikačnú a mobilizačnú kampaň.
Na čom je založená?
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že je nepolitická. Našou úlohou nie je ľuďom hovoriť, koho by mali či nemali voliť. Vysvetľujeme im, prečo je dôležité hlasovať, a aký má význam to, čo Európsky parlament a Európska únia robia, aký to má vplyv na ich život. Robíme to dlhodobo, ale pred voľbami je to ešte intenzívnejšie. A tiež zdôrazňujeme, že sa hlasuje 8. júna. Možno to vyzerá tak, že je to všeobecne známy dátum. No, keď si pozriete bilboardy politických strán po celom Slovensku, je na nich všetko možné, len nie dátum eurovolieb. Dúfam, že voliči ho poznajú, ale je našou úlohou na to upozorniť. Naša kampaň je založená na nepolitickom slogane: Využi svoj hlas. A v rozšírenej verzii znie: Využi svoj hlas, nenechaj za seba rozhodnúť iných. Pretože keď nejdete voliť, nechávate rozhodnutie v rukách iných spoluobčanov, ktorí možno vyberú stranu, s ktorou vôbec nesúhlasíte.
Súčasťou kampane, ktorú robíte, je aj krátky film, ktorý si môžu čitatelia pozrieť pri tomto článku. Atentát na predsedu vlády je svojím spôsobom aj atentátom na demokratické zriadenie. Spomínam to preto, lebo v tom filme sa hovorí i o tom, aká dôležitá je demokracia. Opisujú to ľudia, ktorí zažili vojnu či neslobodu a zdôrazňujú, aké dôležité je voliť. Máte pocit, že by sa do EÚ mohla vrátiť nesloboda alebo nebodaj vojna, aj preto je dôležité zúčastniť sa eurovolieb?
Film vznikal od leta minulého roka a je to teda dlhodobý koncept. Po hroznom atentáte sa teraz možno ešte viac týka Slovenska, ale na druhej strane je to aj zhoda okolností. Je totiž aktuálny pre všetky krajiny. Ako ste spomínali, účinkuje v ňom aj staršia generácia, ktorá spomína na časy druhej svetovej vojny. Vo filme je tiež pani z Československa, ktorá zažila inváziu Sovietmi vedených vojsk, ale takisto potom spomína na rok 1989, keď sme späť získali slobodu a demokraciu. Je to hlavný odkaz všetkých hrdinov filmu. Že sloboda a demokracia nie sú samozrejmé a že ich musíme chrániť. Musíme o ne neustále bojovať a vážiť si ich. Najlepšou cestou, ako podporiť demokraciu, je práve účasť vo voľbách. Je to základný odkaz tohto filmu a je veľmi aktuálny na Slovensku i v iných štátoch. Neviem odhadnúť, čo sa bude diať po atentáte. Chcel by som však veriť, že to demokraciu na Slovensku posilní a nie oslabí. Že to posilní vieru v demokraciu medzi ľuďmi. Nielen medzi politikmi, ale najmä medzi voličmi. Preto som hovoril aj na začiatku, že dúfam, že súčasné dianie by mohlo viesť k vyššej účasti vo voľbách. Vari si ľudia naozaj povedia, že dosť bolo násilia, nenávisti a hádok, veď máme demokratické voľby a v nich vyjadrujeme svoj názor. Bojovali sme o to pred viac ako 30 rokmi a teraz môžeme hlasovať. Vážme si to a využime túto možnosť.
No v spoločnosti zaznievajú aj názory, že predtým rozkazovala Moskva a teraz Brusel. Ako vnímate takéto vyjadrenia?
Usilujem sa veľmi jasne ľuďom vysvetľovať zásadný rozdiel medzi tým, čo nám diktovala Moskva a čo nám vo veľkých úvodzovkách diktuje Brusel. V Moskve nerozhodovali všetky štáty sovietskeho bloku spoločne za jedným stolom. Tam platilo len slovo Sovietskeho zväzu.
A keď sa mu niečo nepáčilo, poslal vojakov.
Presne. Československo to zažilo v roku 1968, Maďarsko v roku 1956. Porovnávať Moskvu a Brusel je úplne nemiestne. Európska únia je založená na absolútne inom princípe, teda na spoločnom rozhodovaní pri zachovaní solidarity, rešpektu a rovnoprávnosti a všetkých hodnôt, o ktorých sa často hovorí. Považujeme ich za bežné, no nie všade sú samozrejmé, hoci my ich máme v EÚ. V skutočnosti sa ten údajný diktát Bruselu dá vysvetliť veľmi jednoducho. Všetky rozhodnutia v únii sú spoločné a podieľajú sa na nich aj slovenskí ministri. Zjednodušene povedané, Európska komisia (EK) navrhne legislatívu, ktorá ide zároveň do Európskeho parlamentu a do rady ministrov alebo Rady EÚ. Obe inštitúcie k tomu pripravia stanovisko a nakoniec sa musia dohodnúť na každom slove a každej čiarke. Až potom je legislatíva prijatá, schválená a postupne vstupuje do platnosti. Do celého procesu môžu zasahovať slovenskí ministri či europoslanci. To je politické schvaľovanie. Ale ešte predtým sa o tom rokuje na nižších expertných úrovniach. Kým Európska komisia vôbec navrhne nejakú legislatívu, robí rôzne analýzy či organizuje odborné okrúhle stoly a verejnosť má právo vyjadriť sa. Už v tejto fáze sa naši diplomati a experti zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ zapájajú do tvorby textu. Takže od prvej až do poslednej chvíle môžeme ovplyvňovať tvorbu legislatívy. Čiže, čo je v úvodzovkách ten diktát Bruselu? Legislatíva, ktorú si spoločne vytvoríme a prijmeme.
V politickej kampani sa veľa diskutuje o práve veta na úrovni únie. Čo hovoríte na túto debatu? Samozrejme, je potrebné povedať, že členské štáty už v mnohých oblastiach prišli o právo veta, keď začala v roku 2009 platiť Lisabonská zmluva.
Právo veta sa podľa môjho názoru využíva v kampani, čomu rozumiem z politického hľadiska a chápem politikov, že chcú s touto témou pracovať. Keď to však hodnotím z čisto technického a úradníckeho pohľadu, tak nerád počujem, keď sa hovorí, že nám idú vziať právo veta v oblastiach, v ktorých ešte platí. To sa nemôže stať len tak. Museli by sa na tom dohodnúť všetky štáty jednomyseľne, teda by s tým muselo súhlasiť aj Slovensko. A ak budú slovenskí politici proti tomu, o právo veta neprídeme, aj keď hovoria, že nám to hrozí. Je to teda trošku také strašenie. Ako som povedal, z politického hľadiska chápem, že sa s tým dobre pracuje v kampani. Nie je mojou úlohou hodnotiť, či je to správne alebo nie, ale technicky nie je možné, aby Slovensku vzali právo veta, ak s tým nebudeme súhlasiť. A pravdou je, že Lisabonská zmluva obmedzila právo veta v mnohých oblastiach, ale muselo ju podporiť aj Slovensko.
Momentálne má Slovensko 14 europoslancov. V ďalšom europarlamente ich bude mať 15. Prečo je to tak?
Počet europoslancov nie je pevne definovaný v zmluvách, ale maximálne môže mať EP 751 členov. Priebežne sa tento počet môže upravovať. Teraz má europarlament 705 členov, v novom však bude sedieť 720 europoslancov. Počty sa upravujú napríklad na základe demografického vývoja a výrazná zmena nastala, keď odišla Veľká Británia. Slovensko bude mať teraz 15 europoslancov, teda jedno miesto získame, čo je dobrá správa. Čo sa týka jednotlivých krajín, tak prepočty zvýhodňujú menšie členské štáty. Pracuje sa totiž s princípom degresívnej proporcionality. Znamená to, že malé členské štáty sú zastúpené výraznejšie, ako by boli, keby sa počet ich europoslancov iba automaticky vypočítal z počtu ich obyvateľov. V takom prípade by Malta mala možno jedného člena EP, ale má ich šesť, lebo to je minimálny počet určený pre krajinu. Maximálny je 96. Toľko ich má Nemecko.
Čo sa bude diať v EÚ po voľbách? Pretože hlasovaním sa to nekončí.
Eurovoľby neurčujú len nové zloženie Európskeho parlamentu, ale budú sa meniť aj ďalšie európske inštitúcie. Takže ľudia si v dňoch 6. až 9. júna zvolia europarlament a pripomínam, že na Slovensku sa hlasuje 8. júna. Konečné zloženie EP bude mať vplyv na ďalšie veci. Bude nasledovať rozhodnutie lídrov členských štátov, ktorí musia podľa Lisabonskej zmluvy nominovať nového šéfa alebo šéfku Európskej komisie, pričom musia brať ohľad na výsledky európskych volieb. Mali by teda vybrať kandidáta z víťaznej európskej strany. V zmluve to nie je priamo takto napísané, ale očakáva sa to. Uvidíme, či voľby opäť vyhrá Európska ľudová strana, hoci prieskumy to naznačujú. Nomináciu šéfa alebo šéfky Európskej komisie potom Európsky parlament musí schváliť, ale môže ju aj odmietnuť. To sa asi udeje až na septembrovej schôdzi EP. Pretože na tej júlovej, ktorá bude ustanovujúca, sa bude voliť vedenie nového Európskeho parlamentu. Ak sa však vrátim k eurokomisii, tak jej dezignovaný predseda či predsedníčka si začne vytvárať svoj tím komisárov. Každá členská krajina po konzultácii ponúkne svojho kandidáta do EK a všetci potom budú musieť prejsť verejným vypočutím v europarlamente. Tieto vypočutia sú veľmi dôsledné a detailné a trvajú tri hodiny. Každý kandidát sa musí podrobne pripraviť na konkrétne otázky v danej oblasti, za ktorú má prevziať zodpovednosť. A vždy sa v minulosti stalo, že jedného či dvoch ľudí parlament žiadal vymeniť. Na konci celého procesu pristúpi EP k hlasovaniu o novej eurokomisii ako o celku. To by sa mohlo stať niekedy v novembri alebo skôr v decembri. Takže, ak to zhrniem, po voľbách nastúpi nový EP a jeho vedenie a europoslanci potvrdia predsedu či predsedníčku EK a nakoniec i celú eurokomisiu. Zmení sa tiež šéf Európskej rady. Na to síce nemajú eurovoľby úplne priamy dosah, ale aj pri obsadzovaní tohto postu bude hrať rolu stranícka politika.