Eurovoľby 2024

Sledujte s Pravdou priebeh volieb do Európskeho parlamentu.

Aké sú šance strán v eurovoľbách? Smeru pomáha atentát, PS prichádza o výhodu. Hlas bude bojovať s Republikou

Volebný rok Slovensko zavŕši voľbami do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa budú konať už túto sobotu 8. júna. Hlavnými rivalmi ostávajú Smer a Progresívne Slovensko (PS), pričom rozdiel medzi nimi sa v závislosti od prieskumnej agentúry líši. Voliči Smeru sú však zmobilizovaní a ochotní ísť voliť oveľa viac než voliči PS. Na treťom mieste je druhá koaličná strana Hlas a pomerne silnú podporu má aj hnutie Republika, ktoré by mohlo mať v Európskom parlamente (EP) svojho zástupcu. SNS však zaznamenáva prepad pre mobilizáciu Smeru aj spoločný elektorát. V týchto eurovoľbách totiž silnie podpora strán, ktoré sa radia do krajne pravicových či radikálnych frakcií, no stále nie je možné hovoriť o „populistickej vlne“. Aké sú šance a ktorá strana môže prekvapiť?

05.06.2024 12:00
smer, ps, eurovoľby Foto:
Eurovoľby budú opäť o súboji Smeru a Progresívneho Slovenska.
debata (174)

Kým Smeru sa v prieskumoch darí obhájiť svoje pozície z parlamentných volieb, SNS zaznamenáva prepad. Dôvodom je silná mobilizácia voličov Smeru a zdieľaného elektorátu. Hlas bude o tretie miesto bojovať s Republikou.

Eurovoľby sú aj šanca na ochranu demokracie a slobody
Video
Zdroj: TV Pravda

Bude to PS alebo Smer?

Nie je žiadnou novinkou, že aj v týchto voľbách sú hlavnými rivalmi Progresívne Slovensko a Smer. Svedčia o tom aj prieskumy verejnej mienky, ktoré obe strany favorizujú. Kým v prieskume Ipsosu vyhráva s náskokom jedného až dvoch percent Smer, prieskumy agentúr AKO a NMS Market Research Slovakia z apríla a mája (oba májové merané pred atentátom, pozn. red.) favorizujú s pomerne značným náskokom niekoľkých percent PS.

Podľa sociológa z agentúry Ipsos Romana Pudmarčíka aktuálne v modeloch agentúry platí, že o víťazstvo vo voľbách do EP zabojujú Smer a PS, pričom šance najsilnejšej koaličnej strany sú o niečo vyššie. „V dátach vidíme vysokú mobilizáciu elektorátu Smeru, ktorý je dokonca vyššia ako odhodlanie ísť voliť medzi voličmi a voličkami PS, čo bol jeden z kľúčových prvkov pre víťazstvo tejto strany v európskych voľbách v roku 2019,“ uviedol pre Pravdu.

Obe strany, viac ako ktorékoľvek iné, poznačil atentát na premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica. Konkrétne to, či mal atentát nejaký priamy efekt na ochotu ísť v sobotu voliť a vybrať si stranu Smer, agentúra Ipsos nemerala. „Je však možné predpokladať, že ako motivačný faktor bude fungovať kampaň Smeru, ktorá s motívom atentátu pracuje a využíva napríklad slogan ,Za Roberta Fica‘,“ uviedol Pudmarčík.

Analytik agentúry NMS Market Research Slovakia Mikulás Hanes po najaktuálnejšom prieskume pre Sme uviedol, že väčšina strán si stabilne drží svoju podporu, dynamicky však rastie Smer. „Od atentátu posilnil o 5 percentuálnych bodov a prakticky dobehol PS,“ zhodnotil pre Pravdu. „Aktuálny model nám neukazuje vyššiu účasť než pred atentátom, skôr preskupovanie podpory v prospech Smeru v rámci koaličného tábora a Republiky,“ uviedol na margo mobilizačného efektu atentátu.

eurovoľby Čítajte viac Eurovoľby sú za rohom. Aké sú top priority strán? PS a Smer znova bojujú. Programy sú skôr o Slovensku, než EÚ

Či pôsobil atentát ako mobilizačný efekt, ukážu podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka až výsledky volieb. „Minimálne si však mohli doplniť svoju pomerne monotematickú formu komunikácie s voličmi. Okrem tradičného vyvolávania strachu pred vojnovými štváčmi a migrantmi tak pribudla aj téma spolupatričnosti so svojím koaličným kolegom,“ uviedol. Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner si myslí, že atentát má potenciál mobilizovať voličov. „Myslím, že to pomôže predovšetkým strane Smer, ktorá eurovoľby môže reálne vyhrať a môže to pomôcť zvýšiť voličskú účasť,“ uviedol. Okrem toho by mohol rozhodnúť aj Ficov prvý prejav po atentáte ešte pred eurovoľbami, o ktorom sa v kuloároch hovorí, prípadne iná aktivita.

„Ak by to Robertovi Ficovi jeho zdravotný stav dovolil a išiel by v sobotu verejne voliť, bol by to zásadný moment s vysokou mediálnou pozornosťou a virálnym dosahom, ktorý by mohol mobilizačný efekt pre Smer ešte posilňovať,“ myslí si sociológ z Ipsosu. Ficov zdravotný stav sa postupne zlepšuje a zotavuje sa doma. Nemocnicu navštevuje najmä kvôli rehabilitácii.

Osočovanie a ostrý jazyk pokračujú

Jazyk vládnej koalície má od zmieru ďaleko a ľahostajná nie je ani opozícia. Eurokampaň, ale aj slovná prestrelka medzi hlavnými rivalmi sa preto po atentáte stupňovali aj krátko pred začiatkom moratória. Predseda PS Michal Šimečka kritizoval Smer s tým, že strana v eurokampani zneužíva atentát na predsedu vlády. „Deje sa to, pred čím sme varovali. Spôsob, ktorým to robia, je lacný a nevkusný,“ povedal v pondelok s tým, že atentát využívajú na diskrimináciu opozície, médií či ľudí, ktorí nesúhlasia s politikou vlády.

+15

Minister obrany a aktuálny líder koalície Robert Kaliňák (Smer) odmieta, že by atentát v strane zneužívali na mocenské ciele. „Ak by som chcel zneužívať atentát, konal som rovnako ako opozícia a médiá v roku 2018. Volal by som po odstúpení tých, ktorí mohli za atentátom stáť a ktorí burcovali a vnášali emócie do celého príbehu,“ reagoval na tlačovku PS. Odmietol aj to, že pokiaľ Smer v eurovoľbách vyhrá, Slovensko odíde z EÚ.

Faktom je, že vládna koalícia na čele so Smerom jasne poukázala na vinníka, ktorý za atentát môže – opozíciu a médiá, proti ktorým podnikla patričné kroky. Kaliňák vytiahol aj Šimečkov výrok „brzdite, pán Fico, lebo narazíte, a nielen do semafora“, ktorý povedal na jednom z protestov. Šimečka pripomenul, že zo strany koalície, naopak, počúvali roky, aké sú „potkany, parazity, rakovina" či "že po nich neostane mastný fľak“.

Šimečka: Smer zneužíva atentát na premiéra na mobilizáciu voličov
Video
Zdroj: ta3

Líderka eurokandidátky Smeru Monika Beňová zas o strelcovi Jurajovi Cintulovi hovorila ako o „ujovi zradikalizovanom vašimi klamstvami a kecami z vašich mítingov, tlačoviek a novín“. „My sme hrdí, že po tom, čo Roba chceli zabiť a nemôže spolu s nami kampaňovať, je v našich myšlienkach, debatách a v súboji proti vám s nami a my sme Za Roberta Fica. Tak si to zapamätajte, vy zákerní pozbieranci, a myslite na to, že aj v EP to tak vždy bude,“ dodala a pripojila fotku kampaňového bilbordu, na ktorom prelepili slová „v Európe“ na „za Roberta Fica“.

Okrem toho podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zverejnil v utorok video, na ktorom bilbordovú pózu Ľudovíta Ódora prirovnáva k postoju, v akom pózovali nacisti. „Ódor mal potrebu ešte aj prekrížiť ruky a do toho ten zasnený pohľad na svetlejšie zajtrajšky. Kde som to len videl,“ povedal vo videu Blaha a pózu prirovnal k nacistickému dikátorovi Adolfovi Hilerovi, šéfovi propagandy Josephovi Goebbelsovi či k vodcovi talianskeho fašizmu Benitovi Mussolinimu.

Smer odpovedá PS: Na počiatku bolo slovo SVIŇA
Video
Zdroj: ta3

„Ťažko sa komentuje takéto nepodarené divadelné predstavenie človeka, ktorý si vo svojej kancelárii vyvesí obraz masového vraha a ešte po ňom pomenuje svoju predvolebnú kampaň. Mohol by som odporučiť zavolať na pomoc odborníkov na schizofréniu, ale snaha formovať verejnú diskusiu po atentáte na predsedu vlády slušnejším spôsobom ma núti hamovať,“ komentoval Blahove video politológ Štefančík. „Žiada sa mi však povedať, že človek vo videu je na smiech. Robí to podobne už niekoľko rokov a nezmenili ho ani udalosti z Handlovej. Hľadá výrazy pripomínajúce hrôzy nacistického režimu, aby nimi nálepkoval oponentov. Iné nevie. Táto stratégia ho vyniesla do čela Smeru a keby s ňou skončil, nebol by viac pre voličov zaujímavý. Extrémisti iné nevedia a Ľuboš Blaha je extrémista,“ dodal na margo videa.

Podľa Štefančíka vydržal „zmierlivý jazyk“ u politikov zhruba desať dní. „Pomaly, ale isto sa vracajú do starých koľají. Všimol som si červenú farbu na slovenskej vlajke na bilborde Hlasu či obhajobu extrémistu Bombica ústami podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu. Ak tu niekto používa nejaké formy komunikácie desať rokov, ťažko sa z neho zo dňa na deň stane uhladený politik so slovníkom akademika,“ skonštatoval. Cirner dodáva, že kampaň je kampaň. „Tá neberie ohľady a politici si na mítingoch nedávajú servítky pred ústa,“ uviedol. Zmier podľa neho nastane až po voľbách.

Hlas sa zblížil so Smerom a prišiel o voličov

Na treťom mieste sa v preferenciách drží Hlas, pre ktorý by to ako pre novú stranu boli štvrté úspešné voľby, tentoraz už pod novým vedením, ktoré prevzal po novozvolenom prezidentovi Petrovi Pellegrinim súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „K Hlasu sa však v prieskume Ipsosu z druhej polovice mája priblížila Republika,“ zhodnotil Pudmarčík. Ani Hlasu nepomáha spoločný elektorát so Smerom. „Voliči a voličky Hlasu sa aktuálne nachádzajú v spoločnom klastri s ľuďmi voliacimi Smer, SNS a Republiku. Hlas bol v minulosti akýmsi prostredníkom medzi týmto klastrom a skupinou, ktorá volí napríklad strany PS, SaS alebo hnutie Slovensko,“ hovorí Pudmarčík.

Po jesenných parlamentných voľbách a nedávnych prezidentských voľbách to však už neplatí. Voliči dvoch koaličných strán sa „zblížili“. „Znamená to, že ľudia, ktorí v minulosti súčasne zvažovali voľbu napríklad Hlasu a PS, už tieto strany súčasne nezvažujú a bariéra prechodu medzi týmito dvomi klastrami je výraznejšia,“ ozrejmil sociológ. Dlhodobo sa nad hranicou zvoliteľnosti drží ešte strana KDH.

Podľa Hanesa bude Hlas o tretie miesto bojovať s Republikou. „Smer zbiera voličov Hlasu, avšak je ťažké pri týchto voľbách hovoriť o prebehnutí voličov, keďže oproti parlamentným voľbám očakávame cca polovičnú účasť. Skôr môžeme hovoriť o motivácii voliť,“ hodnotí analytik NMS. Mobilizácia na európske témy je podľa analytika pre eurovoľby kľúčová. „Pre Republiku ide o druhé najdôležitejšie voľby po tých parlamentných, voliči Hlasu mali nedávno svoje najdôležitejšie voľby, v ktorých zvolili predsedu strany za prezidenta. Aj s ohľadom na kandidátku zloženú z menej známych mien majú voliči Hlasu menšiu motiváciu zúčastniť sa týchto volieb,“ konštatuje.

Najzásadnejším faktorom pre voľbu určitej strany v eurovoľbách sú podľa Pudmarčíka osobné preferencie ľudí v domácej politike. „Väčšina ľudí, ktorí volili určitú stranu v parlamentných voľbách v septembri 2023, resp. by vybranú stranu volili, ak by sa voľby do NR SR konali teraz, by v parlamentných voľbách volila tú istú stranu. Najväčší podiel takýchto stabilných voličov a voličiek majú strany PS a Smer. Naopak, z parlamentných strán vykazujú v tomto zmysle najmenšiu stabilitu elektoráty hnutia Slovensko a SNS,“ hovorí Pudmarčík.

Európske voľby sú špecifické aj z hľadiska zloženia kandidátok. „Ľudia si pri týchto voľbách častejšie ako pri parlamentných vyberajú stranu na základe konkrétnych osobností na kandidátkach, preto sa mnohé strany pokúšajú vytiahnuť čo najsilnejšie mená,“ dodal sociológ s tým, že faktorov, ktoré eurovoľby ovplyvňujú, je viacero.

Republika rastie, krajná pravica silnie

Najvyšší nárast podpory zaznamenala v dátach Ipsosu Republika. „Naopak, prepad pozorujeme pri strane SNS. Je však potrebné zdôrazniť, že obe tieto strany spolu so Smerom, ale už aj s Hlasom, čerpajú do veľkej miery z toho istého potenciálneho elektorátu,“ konštatuje Pudmarčík. Rast jednej zo strán preto spravidla znamená poklesy iných. „Napríklad pri posledných parlamentných voľbách sme boli svedkami toho, že Smer vo finiši kampane takpovediac ,vysal‘ voličskú základňu Republiky,“ pripomína sociológ.

Foto: Pravda, Ivan Majerský
Republika, Uhrík,billboard, bilbord, eurovoľby 2024

Kým v predčasných parlamentných voľbách sa napriek scenáru o možnom osempercentnom zisku Republika cez brány parlamentu nedostala, v eurovoľbách je vzhľadom na aktuálne čísla pravdepodobnejší scenár, že mandáty v EP získa. Podobne ako elektorát Smeru, aj voliči Republiky sú pomerne motivovaní ísť voliť a sú aj presvedčení o svojej voľbe. „Navyše nízka účasť v európskych voľbách v porovnaní s tými parlamentnými nahráva ich šanciam na zisk mandátov. Najväčším ohrozením pre túto stranu by mohol byť opäť Smer, ak by v závere kampane dokázal tejto cieľovej skupine komunikovať radikálnejší a antieurópskejší naratív,“ vysvetľuje Pudmarčík.

Hanes uviedol, že eurovoľby sú iným typom volieb. „Republika je v kampani pred eurovoľbami autentická. Prakticky prevzala pozíciu ĽS NS spred piatch rokov, ktorá získala 12 percent. Berie hlasy aj SNS, ktorá je málo výrazná a v témach pred eurovoľbami nie je taká autentická. Úspech Republiky však môže ohroziť ešte silnejúci Smer a vyostrená kampaň, ktorú v ostaných dňoch predvádza Hlas,“ zhodnotil Hanes.

Podľa volebného modelu Ipsosu pre Euronews z marca tohto roka by Smer a PS získali po päť mandátov, Hlas a KDH dva a Republika jeden. Slovensko by tak v EP zastupovalo päť strán. Marcový prieskum okrem toho ukázal opätovné posilnenie radikálnej pravice, ktorý je však badateľný v posledných dvoch dekádach. Z 8,7-percentného podielu všetkých mandátov v roku 2004 narástla sila krajnej pravice na 18 percent (rok 2019). „Model Ipsosu ukazuje, že tento rok by mohli po prvýkrát tvoriť viac ako pätinu (21,8 %) členov a členiek EP, čo by bol nový rekord,“ konštatuje agentúra. Nárast zaznamenali najmä dve radikálne pravicové frakcie – Identita a demokracia (ID) by získala 81 kresiel (z terajších 59) a skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorej členom je aj Eugen Jurzyca (SaS), by vzrástla zo 68 na 76 kresiel. Napriek tomu žiadna „populistická vlna“ zatiaľ neexistuje.

Dvoma hlavnými porazenými frakciami sú z dlhodobého hľadiska Európska ľudová strana (EPP), do ktorej patrí KDH, bývalé OĽaNO a bývalá strana Spolu, a Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S & D), do ktorej patrí Strana európskych socialistov (PES). Obe podľa prieskumu Ipsosu oslabli a spoločne by mali len 313 poslancov, čo je najmenej od roku 1979. Donedávna za PES pôsobili poslanci Smeru Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová a Róbert Hajšel. PES pozastavil Smeru a Hlasu členstvo pre jasný odklon Fica od hodnôt európskych socialistov a pre koalíciu so SNS, ktorú označil za radikálne pravicovú.

eurovoľby, bilbordy, smer, ps, hlas, sns Čítajte viac Eurokampaň očami marketérov: Krvavá vlajka, strašenie vojakmi a atentát, ktorý strany skúšali využiť

SNS chce byť po eurovoľbách členom Identity a demokracie, s ktorou má spoločný aj program. Pokiaľ má strana pozastavené členstvo, eurovoľby neznamenajú jej opätovné prijatie či automatické prehodnotenie jej členstva. Buď sa frakcia sama rozhodne žiadosť prehodnotiť, alebo o to požiada strana. Zatiaľ nie je jasné, či sa bude Smer znova uchádzať o členstvo v PES, alebo sa rozhodne pre inú frakciu so stranami, ktoré sú jej po piatich rokoch bližšie, napríklad maďarský Fidesz Viktora Orbána.

Nie je vylúčený ani vznik novej frakcie, na ktorú je však potrebných 23 poslancov EP zvolených v najmenej jednej štvrtine členských štátov EÚ, čo je aktuálne sedem. Dohromady bude sedieť v EP o 15 poslancov viac, teda 720. „Myslím, že výsledky týchto eurovolieb môžu priniesť množstvo zmien a jedna z nich môže byť taká, že môžu vzniknúť nové frakcie,“ povedala Denníku N pred časom Beňová. Na margo vstupu Fideszu a Smeru do ID uviedla, že to teoretický možné je, no nemyslí si, že by to jedna alebo druhá strana chcela.

Viacero strán je na hrane, rozhodne aj účasť

Okolo hranice piatich percent osciluje viacero strán, ktorým sa môže podariť ju prekonať alebo môžu skončiť pod jej hranicou. „Ide o strany SaS, Slovensko a Za ľudí, SNS, Maďarská aliancia, ale aj Demokrati. Zdá sa teda, že jedným z najzásadnejších faktorov pre povolebné rozdeľovanie kresiel môže byť práve to, ktoré z týchto strán sa do EP dostanú,“ uviedol Pudmarčík. „Prekvapiť môže výsledok Smeru a možno aj SaS a KDH, prepadnúť oproti nášmu modelu môže Republika a Hlas, najmä, ak bude ešte posilňovať Smer na ich úkor,“ myslí si Hanes.

eurovoľby, bilbordy, smer, ps, hlas, sns Čítajte viac Eurovoľby v tieni atentátu: Smer sa nechce zabávať, PS varuje pred nenávisťou a Hlas kritizuje „volavky“

Podľa politológov môže vo voľbách nastať niekoľko prekvapení. „Veľa strán sa pohybuje preferenčne blízko volebného kvóra. Prekvapením by bol napríklad europoslanec pre SNS alebo Demokratov, ale aj úspech Republiky. Iným prekvapením by bola neúčasť pána Sulíka v EP,“ myslí si Cirner. Podľa Štefančíka by prekvapením bolo, keby mala v EP po jednom mandáte SaS a KDH, ale aj strana Hlas. „Ak sa však do parlamentu nedostane Republika a SNS a, naopak, do EP sa dostanú Demokrati či Maďarská aliancia, tak to prekvapenie nebude. Bude to len dôsledok nižšej voličskej účasti,“ skonštatoval Štefančík.

Sociológ Pudmarčík považuje modelovanie volebnej účasti za jeden z najťažších krokov predvolebných prieskumov. „Stále sa však prikláňam k odhadu, že účasť bude na úrovni 30 až 40 percent. Pravdepodobnejšie je, že bude bližšie k 30 percentám, no ak by sa stranám Smer a PS podarilo mobilizovať svojich podporovateľov ešte viac, ako to je v súčasnosti, nie je vylúčené ani priblíženie sa k hranici 40 percent,“ dodal. Analytik NMS pripomína, že ich modely už pred atentátom ukazovali účasť nad 30 percent. „Očakávam, že nakoniec môže atakovať až 35 percent,“ dodal.

Aj politológ Cirner odhaduje, že kvôli polarizácii spoločnosti a mobilizácii politických táborov bude účasť vyššia a môže sa blížiť k 30 percentám. Účasť môže podľa Štefančíka podporne ovplyvniť atentát na Roberta Fica. „Ľudia môžu prejaviť solidaritu s postreleným predsedom vlády svojou účasťou. Problém ale je, že namiesto o voľbách sa tu dva týždne upriamuje pozornosť na zraneného Roberta Fica, pričom problematika európskych volieb sa potláča do úzadia. Prebieha len minimálna volebná kampaň, politici medzi sebou nediskutujú, pretože niektorí sa diskusiám vyhýbajú,“ hovorí politológ.

„Neexistuje tu žiadna diskusia o európskych témach. Sem-tam sa objavia migranti, ale stokrát zahratá pesnička o zlých migrantoch už musí nudiť aj toho najaktívnejšieho voliča Smeru, Hlasu či SNS. Spiaceho voliča teda atentát mohol prebudiť, ale správanie politikov po atentáte ho uvádza späť do hlbokého spánku. Takže namiesto mobilizácie tu máme letargiu,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

174 debata chyba
Viac na túto tému: #Smer #Progresívne Slovensko #eurovoľby 2024 #atentát na Roberta Fica