Či už sa rozhodnú pravidelne "pendlovať” medzi Slovenskom a Bruselom či Štrasburgom, alebo sa ako viacerí dlhoroční slovenskí europoslanci na Západ rovno presťahujú, za reprezentáciu národných záujmov v pléne spoločenstva ich počas päť rokov trvajúceho mandátu čaká aj atraktívna odmena. Reč pritom nie je len o päťcifernom plate či benefitoch. Čím dlhšie v európskom zastúpení vydržia, tým vyššie sa šplhá aj ich doživotná penzia.
„Argumentom pre vysoké platy zákonodarcov je, že potom táto práca bude lákať do politiky aj vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí bývajú dobre platení aj v súkromnej sfére,“ vysvetľuje Barbara Zmušková, senior analytička portálu Euractiv. " Je tiež dôležité, aby sa vedeli orientovať v európskej politike a mali za sebou kvalitné politické zázemie. Potom dokáže aj slovenský europoslanec ovplyvňovať celoeurópsku legislatívu," pripomína.
Čítajte viac Eurovoľby sú za rohom. Aké sú top priority strán? PS a Smer znova bojujú. Programy sú skôr o Slovensku, než EÚKým bežný poslanec Národnej rady SR zarobí mesačne "tabuľkovo” 4 076 eur plus paušálne náhrady, čo sa dokopy vyšplhá približne na 6 600 eur v hrubom pre Bratislavčanov (vyše 4,5 tisíca eur v čistom) a okolo 7 000 eur (v čistom necelých 5-tisíc eur) pre cezpoľných, europoslanec zarobí každý mesiac v hrubom 10 075,18 eura (v čistom 7 853,89 eura).
Vyššia je však aj cena života v centrách európskej demokracie. Podľa svetového indexu Cost of living, ktorý porovnáva ceny základných životných výdavkov, je napríklad Brusel priemerne o 34 percent drahší ako Bratislava, pričom prenájom ubytovania je drahší až o 62 percent. Štrasburg je od Bratislavy drahší o 37 percent, cena bývania je však vyššia priemerne len o päť percent. Europoslanci si tiež musia sami hradiť zdravotnú starostlivosť v zahraničí, z čoho im domáca poisťovňa spätne preplatí len časť.
Čo získajú europoslanci
Platy
- hrubý mesačný plat – 10 075,18 eura
- čistý mesačný plat – 7 853,89 eura (od 1. júla 2023)
Penzia
- starobný dôchodok po dovŕšení 63. roku života
- tvorí 3,5 % platu za každý rok vo funkcii, nie však viac ako 70 %
- napríklad europoslancovi, ktorý bol v EP v rokoch 2019 až 2024, by takto vyšiel dôchodok okolo 2-tisíc eur mesačne
Príspevky
- na všeobecné výdavky (4 950 € mesačne), napr. prenájom kancelárie – náklady spojené s vedením kancelárie poslanca, náklady spojené s telefonovaním a poštovným a s nákupom, prevádzkou a údržbou počítačového a telekomunikačného vybavenia. Ak sa poslanec bez riadneho zdôvodnenia nezúčastní na polovici plenárnych zasadnutí v jednom parlamentnom roku (september až august), tento príspevok sa mu zníži na polovicu
Diéty
- príspevky na stravu a ubytovanie – 350 € za každý deň, keď sa poslanec nachádza v europarlamente, kde vykonáva oficiálnu činnosť. Aby však mali poslanci na tento príspevok nárok, musia potvrdiť svoju účasť podpisom v jednom z úradných registrov vytvorených na tento účel
Zástupcov budeme mať viac
Európsky parlament mal doteraz 705 poslancov zvolených v 27 členských štátoch Európskej únie. V septembri 2023 europoslanci schválili rozhodnutie Európskej rady zvýšiť počet kresiel v Európskom parlamente o 15 na 720 na legislatívne obdobie 2024 – 2029. Táto zmena sa týka aj Slovenska, ktoré bude mať po voľbách roku 2024 podľa návrhu 15 mandátov.
Pri európskych voľbách platí zásada pomerného zastúpenia. Veková hranica pre účasť na voľbách je v Rakúsku, Belgicku, Nemecku a na Malte 16 rokov, v Grécku 17 a v ostatných členských štátoch 18 rokov. Kreslá sa prideľujú na základe počtu obyvateľov každého členského štátu. Vyše tretiny poslancov EP tvoria ženy. Poslanci EP sa rozdeľujú do skupín podľa politickej, nie podľa štátnej príslušnosti. Poslanci EP využívajú svoj čas na prácu vo volebných obvodoch, v Štrasburgu, kde sa každoročne uskutočňuje 12 plenárnych schôdzí, a v Bruseli, kde sa uskutočňujú dodatočné plenárne schôdze, ako aj schôdze výborov a politických skupín. Pracovné podmienky poslancov sa vysvetľujú v štatúte poslancov z roku 2009.
V sobotných (8. 6.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) môže na Slovensku hlasovať približne 4,37 milióna voličov. Ide o občanov SR a Európskej únie, ktorí majú v Slovenskej republike trvalý pobyt. Prvýkrát môže v európskych voľbách voliť takmer 260-tisíc mladých ľudí vo veku od 18 do 23 rokov. Vyplýva to z kvalifikovaného odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktorý je gestorom demografických dát na Slovensku.
„Najväčší podiel potenciálnych voličov, viac ako 60 percent, tvoria ľudia v aktívnom produktívnom veku od 31 až 64 rokov. Spolu je to 2,62 milióna obyvateľov SR, ktorí sú občanmi Európskej únie,“ priblížila hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová.
Priepastné rozdiely zotreli
Platy zástupcov všetkých členských štátov EÚ v europarlamente sú jednotné od leta 2009. Odstránili sa tým priepastné rozdiely. „Napríklad talianski europoslanci predtým zarábali mesačne štvornásobne viac ako španielski a dokonca až 14-násobne viac ako europoslanci z niektorých nových členských krajín EÚ," upozornila v čase zmien, teda ešte pred vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, britská stanica BBC. Od zmeny všetci dostávali jednotnú mzdu 7 957 eur, ktorá sa priebežne valorizuje. Naposledy sa platy europoslancov zvyšovali v júli 2023 a vyplácajú sa z rozpočtu Európskeho parlamentu. Vysoké platy by mali podľa Zmuškovej tiež zabezpečiť, že politici budú zodpovední a objektívni a nebude ich lákať korupcia.
Europoslanci sa nemusia obávať ani toho, že by zo svojich platov museli šetriť na nájom svojej kancelárie, ubytovanie či stravu. Na všetku potrebnú administratívu dostávajú príplatok označený ako všeobecné výdavky vo výške 4 950 eur mesačne plus nocľažné a stravné 350 eur za všetky dni, keď sa dostavia a zapíšu svoju dochádzku do parlamentu.
Čo vlastne europoslanci v Bruseli a Štrasburgu robia? Po tom, čo sa do pléna dostanú na kandidátkach svojich domovských strán, v europarlamente sa zaradia do takzvaných frakcií podľa toho, do ktorej spadá ich národná politická strana. „Europarlament má zabezpečených prekladateľov, ale ovládanie medzinárodného jazyka uľahčuje vyjednávania. Dôležitejšie než skúsenosti a vzdelanie je schopnosť komunikovať a vyjednávať s ľuďmi s rôznymi názormi a vedieť si presadiť svoje ciele aj cez potrebné kompromisy," pripomína analytička Euractivu.
Základným pracoviskom europoslancov sú výbory. Každý je spravidla členom jedného až dvoch výborov, zaraďujú sa do nich podľa osobných preferencií, často aj podľa témy, ktorá je atraktívna pre ich politickú orientáciu či záujmy štátu, ktorý reprezentujú. Okrem toho môžu byť aj náhradníkmi v ďalších výboroch, to znamená, že zasadania môžu navštevovať, no nemôžu o prerokovaných návrhoch hlasovať. Mimo samotnej dochádzky do práce sa však aktivita europoslancov na ich príjmoch nezohľadňuje. Či teda ide o politika, ktorý je každý deň v teréne s ľuďmi, na diskusiách, aktívne sa zapája do činnosti výborov a medzitým spolutvorí legislatívne návrhy a rokuje s inými stranami, alebo o politika, ktorý je prakticky neviditeľný a o jeho aktivite niet ani zmienky, základné odmeny dostanú úplne rovnaké.
Zlaté padáky na rozlúčku
O politikov, čo pôsobili v Európskom parlamente, je výborne finančne postarané, aj keď z funkcie odídu. Po zániku poslaneckého mandátu majú totiž nárok na prechodný príspevok. Vzťahuje sa na každého, kto v europarlamente odslúžil aspoň jeden rok.
Prechodný príspevok je vo výške mesačného platu za každý rok výkonu europoslaneckej funkcie. Vyplácať sa môže maximálne dva roky. Fakticky to znamená, že bývalý člen Európskeho parlamentu môže získať dovedna až vyše 240–tisíc eur.
Podmienkou poskytnutia prechodného príspevku je, aby daná osoba po odchode z europarlamentu nezastávala nijakú verejnú funkciu. Znamená to, že bývalý europoslanec tieto peniaze dostane aj v prípade, že sa zamestná v súkromnom sektore.
Na asistentov skoro 30-tisíc
Poslanci EP si môžu sami vyberať asistentov v medziach rozpočtových prostriedkov, ktoré určuje parlament, a za podmienok stanovených v kapitole päť vykonávacích predpisov k štatútu poslancov. V roku 2024 má každý poslanec k dispozícii maximálne 28 696 eur na mesiac. Táto suma sa neposkytuje poslancovi, ale vypláca sa ako plat asistentom, ktorí spĺňajú určité podmienky a majú platnú zmluvu, ako aj orgánom zodpovedným za výber dane z príjmu. Existuje niekoľko kategórií asistentov poslancov. Celková suma výdavkov na miestnych asistentov a stážistov nesmie prekročiť 75 % sumy vyhradenej na asistentskú výpomoc.
Typy asistentov
- Poslanci môžu zamestnať troch, za určitých podmienok dokonca štyroch akreditovaných asistentov, ktorí s nimi pôsobia v Bruseli či Štrasburgu. V rámci rozpočtových prostriedkov na asistentskú výpomoc je vyčlenených minimálne 25 % na akreditovaných asistentov.
- Miestni asistenti pomáhajú poslancom v členskom štáte, v ktorom boli poslanci zvolení. Ich zmluvy spravuje schválená osoba poverená výkonom platieb, ktorá zaručuje dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a daňového systému. V prípade zmlúv miestnych asistentov ide o pracovné zmluvy alebo o zmluvy o poskytovaní služieb.
- Stážisti môžu vykonávať stáž buď v priestoroch parlamentu, alebo v členskom štáte, v ktorom bol poslanec zvolený.
Dôchodok lepší ako prezident
Pôsobenie v Európskom parlamente (EP) prináša veľké finančné výhody nielen počas výkonu mandátu, ale aj na dôchodku. Dokonca sú to až také benefity, že tým, čo sedeli v jeho laviciach štyri funkčné obdobia, príde každý mesiac na účet v banke viac peňazí, ako poberajú doživotnú rentu bývalí prezidenti SR.
Podľa pravidiel EP vzniká jeho bývalým členom nárok na mesačný dôchodok, keď dovŕšia 63. rok života. „Penzia tvorí 3,5 percenta platu za každý rok vo funkcii, nie však viac ako 70 percent platu europoslanca," píše sa na webovej stránke europarlamentu s tým, že úhradu dôchodkov tiež pokrýva rozpočet EÚ.
Roku 2019, keď sa začalo teraz sa končiace funkčné obdobie EP, bol hrubý príjem 8 757 eur, aktuálne je to 10 075 eur. Jedno funkčné obdobie trvá päť rokov, za tento čas teda patrí mesačná penzia okolo dvetisíc eur (podľa približnej kalkulácie na základe vývoja platových pomerov od roku 2019).
Politológ Juraj Marušiak poznamenal, že penzie europoslancov sú vysoké aj na pomery v bohatých európskych štátoch. „Jedinou cestou k zmene je to, keby sa našiel dostatočný počet hlasov v EP, respektíve aby vyvinuli tlak národné vlády, aby došlo k reforme penzijného systému,“ povedal. Možné riešenie by videl v tom, keby sa dôchodky europoslancov odvíjali od nejakého násobku priemernej penzie v ich domovskom štáte.
Na porovnanie, slovenský prezident po skončení výkonu svojej funkcie dostáva doživotný plat vo výške mzdy poslanca Národnej rady. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. Roku 2024 bol základný plat poslanca 4 290 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov. Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, počas výkonu tejto funkcie sa mu vyplácanie tejto doživotnej mzdy pozastaví.