Čo bolo najťažšie pri nástupe do EP? Akú radu by ste vo všeobecnosti dali nováčikom, ktorí začnú svoj mandát po voľbách?
Neviem, či by som povedal, čo bolo najťažšie, ale myslím si, že všetci máme svoju cestu. Môžem hovoriť o tej svojej a azda to bude pre niekoho aj poučné. Z môjho pohľadu je úplne najpodstatnejšie, aby mal europoslanec od začiatku veľmi jasnú predstavu o tom, čo chce päť rokoch robiť, akým témam sa chce venovať a ako chce napĺňať ciele, ktoré prezentoval voličom. Prvé týždne v europarlamente sú absolútne kľúčové. Je potrebné získať si pozornosť a podporu pre prácu, ktorú chcete robiť. To znamená aj prístup k pozíciám v rámci parlamentu a vo vlastnej politickej frakcii. Od prvého dňa je o tom potrebné rokovať. Myslím si, že mne bolo veľmi jasné, čo chcem robiť, a hovoril som to aj pred voľbami. Usiloval som sa zamerať na boj s dezinformáciami, podporu slobodných a nezávislých médií, podporu právneho štátu a v oblasti zahraničnej politiky na rozšírenie Európskej únie týkajúce sa západného Balkánu. Hneď po voľbách som o tom intenzívne komunikoval s kolegyňami a kolegami a snažil som sa získať podporu pre prácu na týchto témach. Nakoniec sa mi to podarilo. Je nevyhnutné, aby si zvolení europoslanci našli spojencov a v tom je veľmi dôležité ich ukotvenie v politickej frakcii.
Takže je to nevýhoda, keď sú europoslankyne a europoslanci vrátane slovenských mimo politických frakcií?
Bez pozície vo frakcii a bez aktivity v nej nedosiahne v EP poslanec absolútne nič. Je to úplne kľúčová vec a ja som bol súčasťou najväčšej politickej skupiny Európskej ľudovej strany. Samozrejme, tak som postupne dokázal získať podporu pre moje témy. EPP mala po voľbách v roku 2019 takmer 200 poslankýň a poslancov. Mal som teda priestor na to, aby som pracoval na svojich prioritách vrátane vystúpení v pléne. Najväčšia frakcia v ňom má najviac času. Rovnako to prináša lepšie možnosti stať sa spravodajcom či tieňovým spravodajcom nejakej legislatívy alebo politických správ či obsadiť miesta vo výboroch a delegáciách. Ponúka to najlepšie príležitosti pracovať na veciach, na ktorých vám záleží. A odvíja sa to aj od veľkosti národnej delegácie. My sme boli v EPP štyria, respektíve v istom momente piati. Čiže to už bola taká stredne menšia delegácia. Ako však vravím, je potrebné byť aktívny hneď po nástupe do europarlamentu a oslovovať kolegyne i kolegov na menších aj väčších fórach. Ak ukážete, že máte záujem o nejakú tému, a viete ju ďalej posunúť, tak vás počúvajú a môžu vás podporiť bez ohľadu na to, z akej krajiny ste. Veď predsedníčkou EP je teraz Roberta Metsolová, ktorá je z Malty. Ale je to naozaj skvelá politička a vedela si získať podporu. Poslankyne a poslanci musia byť aj komunikačne zruční. Jednoducho, jazykové znalosti sú kľúčové.
Čítajte viac Eurovoľby sa skončili: Na Slovensku vyhralo PS. Voľby v 27-člennej Únii vyhrali ľudovci (online)
Čiže slovenčina nestačí?
Po slovensky môžete v EP rozprávať počas vystúpení v pléne, výboroch aj na frakcii. No väčšina rokovaní je neformálnych a potrebujete osloviť kľúčových ľudí. Vynikajúca angličtina je veľké plus, a veľmi sa ráta každý ďalší jazyk. Nemecky hovoriacich poslankýň a poslancov je najviac. Francúzština je tiež dôležitá, ale povedal by som, že až niekde po angličtine a nemčine. No niekedy stačí povedať pár fráz v rodnom jazyku ľudí, s ktorými rokujete, a pomôže vám to získať spojencov.
Aký je hlavný politický odkaz končiaceho Európskeho parlamentu?
Môžeme sa na to pozrieť aj z hľadiska Slovenska. Hlavným odkazom pre nás je, že európska politika má obrovský zmysel a význam pre naše životy. Európsky parlament mal veľmi jasné priority, ktoré vyplývali z programu schváleného v roku 2019. Riešili sme zelenú transformáciu a dohodu, ale EP prešiel aj existenčnými skúškami a krízami. Počas covidovej pandémie sme boli mesiace zatvorení a fungovali sme v on-line priestore. Pritom sme museli schvaľovať opatrenia, o ktorých sa nám predtým ani nesnívalo. Či už sa to týkalo uvoľňovania peňazí, požičiavania si finančných prostriedkov, bezprecedentného spôsobu financovania plánu obnovy alebo podpory spoločného postupu v boji proti pandémii hlavne v súvislosti s obstaraním vakcín pre všetkých. Jednoducho, nebolo to o tom, že si veľké krajiny robili veci po svojom, ale mali sme spoločný postup a reakcia na pandémiu posilnila fungovanie európskych inštitúcií.
Čítajte viac Ruská vojna, atentát na Fica a ďalšie útoky. Eurovoľby sa budú konať aj v tieni násilia
A po covide prišla brutálna ruská agresia proti Ukrajine.
Áno. Zrazu sme rozhodovali alebo spolurozhodovali o výdavkoch na obranu, čiže opäť o niečom, čo bolo predtým nepredstaviteľné. Podstatným politickým odkazom končiaceho europarlamentu je, že krízy sme zvládli. EÚ z nich vyšla aj vďaka práci EP posilnená. Potrebujeme sa však ešte oveľa intenzívnejšie zaoberať európskou politikou, aby sme dokázali úspešne čeliť problémom, ktoré trápia ľudí denne aj na Slovensku. Europarlament v tom zohráva zásadnú úlohu. Či už je to zelená transformácia, on-line bezpečnosť alebo boj s dezinformáciami, ktoré Svetové ekonomické fórum nedávno označilo za globálny problém číslo jeden. Krízy nám ukázali, aký zmysel pre nás má európska politika vrátane úlohy a fungovania EP.
Na čo sa bude musieť zamerať budúci Európsky parlament v podstate takmer bez ohľadu na to, aké bude jeho zloženie?
Úprimne povedané, žijeme v demokracii, to znamená, že priority EP sa budú odvíjať od jeho zloženia. To ovplyvní aj Európsku komisiu (EK). Nezabúdajme na to, že jednou z kľúčových úloh, okrem toho, ako sa rozložia pozície moc a vplyv v rámci EP, bude aj rozhodnutie europoslancov, kto bude viesť EK. Pripomínam, že Ursula von der Leyenová v roku 2019 v tajnej voľbe prešla len väčšinou deviatich hlasov. Dôležitý bude aj vplyv europarlamentu na zloženie celej EK. Pred piatimi rokmi viacerí kandidáti na komisárov pri vypočúvaní v EP neuspeli a Francúzsko, Rumunsko a Maďarsko ich museli vymeniť. Takže aspoň do istej miery voľby naozaj určia aj to, ako bude vyzerať eurokomisia. Samozrejme, časť politickej agendy EP je daná už teraz. Podľa mňa hlavnou prioritou budú otázky bezpečnosti a obrany a obranyschopnosti Európy zoči-voči pokračujúcej ruskej agresii proti Ukrajine, ale aj v súvislosti s oveľa intenzívnejšou hybridnou vojnou. S tým súvisí aj šírenie dezinformácií a úsilie rozkladať naše demokratické inštitúcie v únii. Celkový širší geopolitický zápas môže byť ešte menej predvídateľný nielen po európskych, ale aj amerických voľbách. Čiže to nie je náhoda, že debatujeme o investíciách do obrany a obranyschopnosti a otvorene diskutujeme o tom, že v budúcej komisii má vzniknúť post eurokomisára pre obranu. Ruka v ruke s tým ide to, že musíme klásť dôraz na hospodársku udržateľnosť a konkurencieschopnosť Európy. Keď sa chceme brániť, tak to musíme robiť z hľadiska nejakých vojenských, ľudských, technologických i informačných kapacít. Ale aj tak, že budeme mať silnú, udržateľnú a konkurencieschopnú ekonomiku. Mám pocit, že nás čaká výraznejšie obdobie konfliktov a že najbližšie roky budú ešte zložitejšie vzhľadom na priame i nepriame hrozby, ktorým budeme čeliť.