Čítajte viac Eurovoľby 2024: Na Slovensku sa skončilo hlasovanie, výsledky budú v nedeľu v noci (online)
23:31 V Taliansku voľby do Európskeho parlamentu podľa odhadov vyhrala vládna strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Georgii Meloniovej so ziskom medzi 26 a 30 percentami, druhá skončila opozičná Demokratická strana (PD) s 21 až 25 percentami. Tretí je s desiatimi až 14 percentami Hnutia piatich hviezd (M5S). Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na odhad pre taliansku televíziu RAI. (čtk)
23:08 Predstavitelia nemeckej opozičnej konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) navrhli sociálnodemokratickému kancelárovi Olafovi Scholzovi, aby po neúspechu v eurovoľbách požiadal parlament o dôveru.
Scholza sa už zastala spolupredsedníčka sociálnej demokracie (SPD) Saskia Eskenová, podľa ktorej by mal zostať na čele nemeckej vlády. Kancelárova SPD skončila podľa prognóz tretia za konzervatívnou úniou CDU/CSU a za pravicovo populistickou Alternatívou pre Nemecko (AfD). (čtk)
23:03 Pre predsedu Progresívneho (PS) Slovenska Michala Šimečku je volebný výsledok jeho hnutia v eurovoľbách povzbudením do ďalšej práce a predovšetkým signál pre všetkých, že PS dokáže poraziť súčasnú vládnu stranu Smer.
„Je to vzpruha pre našich voličov a všetkých ľudí, ktorí nesúhlasia s tým, kam sa Slovensko uberá pod touto vládou a prajú si zmenu. To je nádej, že Smer vieme poraziť. Teraz v európskych voľbách, potom v komunálnych, župných a nakoniec v národných voľbách,“ vyhlásil Šimečka na krátkom brífingu počas volebnej noci v Bratislave, ktorú organizovala kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku.
Progresívci získali spomedzi všetkých strán na Slovensku najviac mandátov pre nadchádzajúce funkčné obdobie Európskeho parlamentu. „Som veľmi rád za naše hnutie, že tam budeme mať šesť europoslancov. Mne to vypovedá aj to, že napriek tomu, aká je vypätá atmosféra a koľko je nenávisti vo verejnom priestore, tak sa dá uspieť aj s kampaňou a s politikou, ktorá je postavená na slušnej argumentácii, nie na klamstvách, nenávisti a neustálom vymedzovaní sa voči EÚ a kopaniu do našich zahraničných partnerov. Je to pre nás povzbudenie do ďalšej práce,“ dodal Šimečka. (sita)
22:36 Španielska pravicová Ľudová strana (PP) podľa predbežných neoficiálnych výsledkov porazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) Španielsku socialistickú robotnícku stranu (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza, naznačujú prvé prieskumy pre tamojšiu verejnoprávnu televíziu.
Opozičná PP podľa neoficiálnych výsledkov získala 32,4 percenta hlasov a v europarlamente by jej tak pripadlo 21 až 23 mandátov. Druhá skončila podľa odhadov Sánchezova PSOE so ziskom približne 30 percent a v budúcom EP by tak mala 20 až 22 poslancov.
Krajne pravicová strana VOX dosiahla podľa predbežných výsledkov približne desať percent hlasov, čo by jej zaručilo v EP šesť až sedem kresiel. Do europarlamentu by sa dostali aj ľavicová strana Sumar a niekoľko menších strán.
Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. júna do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýšil o 15.
Viac ich bude mať aj Španielsko, zatiaľ čo v predošlom funkčnom období sedelo v EP 59 španielskych poslancov, v rokoch 2024 – 2029 ich bude o dvoch viac.
Historicky najvyššiu volebnú účasť zaznamenali v Španielsku po vstupe do EÚ v roku 1987 (68,52 percenta), v posledných eurovoľbách v roku 2019 prišlo v krajine k volebným urnám 60,73 percenta oprávnených voličov, vyplýva z údajov na stránkach EP. (europa.eu, tasr, afp)
22:30 V poradí tretia skupina členských krajín EÚ, pri ktorých Európsky parlament v nedeľu večer zverejnil odhad výsledkov eurovolieb potvrdila, že Európska ľudová strana (EPP) bude zrejme víťazom eurovolieb 2024. Nastal aj menší posun v modelovaní zloženia frakcií 720-členného parlamentu. Po 16 krajinách bol stav nasledovný:
- 186 kresiel EPP;
- 133 kresiel SD;
- 82 kresiel RE;
- 70 kresiel ECR;
- 60 kresiel ID;
- 53 kresiel Zelení/EFA;
- 50 kresiel Nezaradení
- 50 kresiel Ostatní (bez príklonu k politickej rodine);
- 36 kresiel Ľavica;
21:45 V pondelok ráno, 10. júna, už budú známe oficiálne výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP), aj prvé grafické znázornenie rozloženia síl v jednotlivých politických skupinách. Skutočné politické zloženie sa však bude dotvárať v najbližších dňoch a týždňoch po eurovoľbách.
21:32 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na jasnú porážku svojej strany v eurovoľbách oznámil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie a vypíše nové voľby na prelome júna a júla. Vzostup krajnej pravice, ktorá voľby podľa prvých odhadov s veľkým náskokom vyhrala, označil Macron za nebezpečenstvo pre Francúzsko.
Čítajte viac Macron po prehraných eurovoľbách rozpúšťa parlament, Francúzsko čakajú nové voľby
21:26 Aj druhá skupina členských krajín EÚ, pri ktorých Európsky parlament (EP) v nedeľu večer zverejnil odhady výsledkov eurovolieb už aj na základe rozdelenia podľa frakcií europarlamentu, potešila najmä Európsku ľudovú stranu (EPP).
Spravodajský štáb po prezentácii odhadov výsledkov volieb z Cypru, Grécka, Holandska, Nemecka a Rakúska zverejnil aj prognózy z Bulharska, Dánska, Francúzska, Chorvátska, Malty a Španielska.
Hovorca EP Jaume Duch krátko pred 21.00 h predstavil výsledky po odhadoch výsledkov z 11 krajín. Podľa nich v 720-člennom zákonodarnom zbore je rozloženie nasledovné:
- 181 kresiel EPP;
- 135 kresiel SD;
- 82 kresiel RE;
- 71 kresiel ECR;
- 62 kresiel ID;
- 53 kresiel Zelení/EFA;
- 51 kresiel Nezaradení
- 51 kresiel Ostatní (bez príklonu k politickej rodine);
- 34 kresiel Ľavica
21:09 Občianska koalícia (KO) premiéra Donald Tuska vyhrala v Poľsku podľa odhadov voľby do Európskeho parlamentu so ziskom 38,2 percenta pred opozičným zoskupením Právo a spravodlivosť (PiS), ktoré podporilo 33,9 percenta hlasujúcich. (reuters)
20:55 Ľudovci z EPP budú mať v novom Európskom parlamente 181 mandátov, vyplýva z prvých odhadov zloženia celého EP. Frakcia socialistov a demokratov (S&D) by podľa odhadov mohla skončiť druhá so 135 mandátmi.
Na treťom mieste by mala byť liberálna Obnova Európy (Renew Europe) s 82 mandátmi, čo je dokonca o 20 menej ako v súčasnom europarlamente. Konzervatívna frakcia ECR by mala mať 71 mandátov a krajne pravicová Identita a demokracia (ID) 62 kresiel. Pre obe tieto politické skupiny to znamená posilnenie.
Výrazne si pohoršili Zelení, ktorý by mali získať 53 mandátov, zatiaľ čo doteraz ich mali 72. Počty mandátov sú založené na údajoch z vnútroštátnych odhadov a predvolebných prieskumov. Výsledky v celom európskom bloku budú zverejnené až po 23:00, až sa uzavrú posledné volebné miestnosti v Taliansku. (čtk)
20:17 Rovnako ako v parlamentných voľbách, tak aj v eurovoľbách sa ukázalo, ako veľmi je pre demokratické spektrum nebezpečná propaganda v duchu „Progresívne Slovensko musí poraziť Smer.“ Uviedlo to hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) vo svojej reakcii na neoficiálne výsledky eurovolieb.
„V parlamentných voľbách táto stratégia kvôli prepadnutým hlasom Demokratov zabezpečila vládu mafie. V týchto voľbách rovno vypadnutie troch demokratických strán, a tak menej demokratov v Európskom parlamente za Slovensko,“ tvrdí hnutie Igora Matoviča. Víťazstvo Progresívneho Slovenska označuje za Pyrrhovo víťazstvo.
„V prípade, ak progresívne médiá budú naďalej raziť toto zavádzajúce klamstvo a budú naďalej blokovať prístup hnutia Slovensko do médií, v budúcich parlamentných voľbách prepadne tak veľa hlasov, že vládna mafia získa ústavnú väčšinu,“ dodalo hnutie.
19:39 Prvé odhady výsledkov eurovolieb, ktoré Európsky parlament (EP) zverejnil krátko pred 19.00 h sa týkajú piatich členských krajín a uvádzajú už aj rozdelenie podľa frakcií europarlamentu. Po prvých odhadoch sa najviac môžu tešiť európski ľudovci.
Spravodajský štáb upozornil, že k dispozícii sú výsledky volieb z Cypru, Grécka, Holandska, Nemecka a Rakúska.
Cyprus má v EP šesť poslancov – dvaja by mali posilniť Európsku ľudovú stranu (EPP), po jednom pôjdu do frakcií socialistov a demokratov (S&D) a do skupiny Ľavica a dvaja sú zatiaľ v skupine Ostatní.
Z 21 gréckych europoslancov podľa odhadov osem mieri do EPP, štyria sa pripoja k extrémnym ľavičiarom, traja posilnia frakciu S&D, dvaja pôjdu do skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a ďalší štyria sú zatiaľ nezaradení.
Holandsko má 31 mandátov. Ľavicová aliancia ako víťaz eurovolieb však pošle poslancov do dvoch frakcií – štyroch ku socialistom a demokratom a štyroch k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii (EFA). Sedem holandských poslancov sa hlási do liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) a rovnako siedmi sa chcú začleniť do euroskeptickej frakcie Identita a Európa (ID). Šesť poslancov chce posilniť rady EPP, po jednom by mohli získať frakcie ECR a Ľavica a jeden je nezaradený.
Nemecko s 96 poslancami patrí medzi najpočetnejšie národné delegácie v EP. Prvé odhady 30 poslancov zaraďujú k EPP, 16 k Zeleným a 14 k socialistom z S&D. Ďalších osem smeruje do tábora RE, štyria k Ľavici, kým 19 zostanú zrejme v Nezaradených a piati poslanci sú zatiaľ bez príslušnosti k nejakej politickej rodine.
V Rakúsku voliči rozhodli, že spomedzi 20 poslancov po päť pošlú do EPP a S&D, po dvoch do frakcií RE a Zelení, kým najväčší počet, šesť poslancov, je momentálne v skupine Nezaradení. (europa.eu, tasr)
19:26 Sobotňajšie (8. 6.) eurovoľby boli v kontexte bezpečnosti bezproblémové. K vážnejšiemu narušeniu verejného poriadku nedošlo. Polícia zaznamenala viacero incidentov, označila ich za menej závažné. Riešila celkovo 16 podaní, z nich päť vyhodnotila ako priestupok a v jednom prípade začala trestné stíhanie, informovala Zuzana Hrabovská z komunikačného odboru Prezídia Policajného zboru (PZ).
„Aj napriek týmto menej závažným incidentom môžeme priebeh volieb ako pred ich začatím, tak aj počas samotného konania a po ich ukončení vyhodnotiť z pohľadu bezpečnosti ako bezproblémový,“ poznamenal prezident Policajného zboru Ľubomír Solák.
Pred konaním eurovolieb neprijala polícia žiadne podanie ani trestné oznámenie. „Počas konania sme nezaznamenali vážnejšie narušenie verejného poriadku ani priebehu volieb. Prijaté bezpečnostné opatrenia sme vyhodnotili ako dostačujúce, aby nedošlo k narušeniu verejného poriadku,“ dodal Solák.
Poďakoval všetkým príslušníkom Policajného zboru, ktorí na zabezpečovaní priebehu volieb participovali. „V pohotovosti boli rôzne zložky polície, nepodcenili sme ani prípravu na ich konanie, preto už pred samotnými voľbami sme zvýšili počty policajtov v teréne. Na samotných voľbách participovalo takmer 3 700 príslušníkov PZ a v rámci bežného výkonu služby viac ako 1300 policajtov,“ uzavrel policajný prezident. (tasr)
19:23 Grécke voľby do Európskeho parlamentu (EP) vyhrala pravicová vládna Nová demokracia (ND) so ziskom takmer tretiny hlasov. Na ďalších dvoch miestach sú s odstupom ľavicové zoskupenia Syriza a Pasok. Vyplýva to z prvého odhadu zverejneného EP.
Gréci vyberali do 720-členného zákonodarného zboru celkom 21 europoslancov. Konzervatívna strana premiéra Kyriakosa Mitsotakisa je súčasťou najsilnejšej europarlamentnej frakcie ľudovcov, kde má teraz šesť zástupcov. Odhady jej prisudzujú približne 30 percent hlasov.
Mitsotakis, ktorý pred rokom obhájil svoj mandát drvivým víťazstvom a ziskom 40 percent hlasov v parlamentných voľbách, si pritom ako cieľ stanovil zisk najmenej 33 percent hlasov.
Ľavicová opozícia si podľa odhadu rozdelí ďalšie dve miesta. Syriza získa necelých 16,7 percenta hlasov, Pasok 12,4. Komunistom (KKE) odhad prisudzuje 9,1 percenta a nacionalistickej strane Grécke riešenie (EL) 8,8 percenta. Ďalšie strany sa pohybujú okolo trojpercentného prahu, ktorého prekročenie je pre zisk mandátov nutné. (čtk)
19:13 Holandsku vo voľbách do Európskeho parlamentu podľa odhadov zvíťazila koalícia Strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL) s 21,6 percenta pred krajne pravicovou Stranou pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa, za ktorú hlasovalo 17,7 percenta voličov. Odhad na svojom webe zverejnil Európsky parlament (EP).
Zisk takmer 18 percent je pre Wildersovu PVV a Wildersa, ktorý je známym kritikom EÚ, imigrácie, islamu aj pomoci Ukrajine, podľa pozorovateľov veľkým úspechom. V súčasnom Európskom parlamente totiž jeho strana žiadneho zástupcu nemala, teraz by ich mohla mať sedem.
Kreslá v EP budú mať z holandských strán aj Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) končiaceho premiéra Marka Rutteho, ktorú podporilo 11,6 percenta hlasujúcich, Kresťanskodemokratická výzva (CDA) s 9,7 percenta a ľavicovo liberálni až stredoví Demokrati 6 ) s 8,1 percenta.
Mandáty by malo získať aj niekoľko menších strán.
Holanďania vyberali celkom 31 europoslancov, je to o päť viac ako pri voľbách v roku 2019. Nárast spôsobil odchod Británie z EÚ, po ktorom sa menili počty europoslancov jednotlivých krajín. Ide tiež o reakciu na demografický vývoj v Holandsku. (čtk, europa.eu)
18:28 Voľby do Európskeho parlamentu v Nemecku podľa prognóz verejnoprávnych televízií ARD a ZDF so zhruba 30 percentami jasne vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU/CSU, na druhom mieste potom s asi 16 percentami skončila pravicovo populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD). Prvé výsledky zverejní spolková volebná komisia o 23:00, kedy ako posledné skončí hlasovanie v Taliansku. (čtk)
17:41 Voľby do Európskeho parlamentu v Rakúsku, ktoré sa konali v nedeľu, podľa očakávaní vyhrala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Vyplýva to z prognózy zverejnenej o 17.00 h, ktorú pre agentúru APA a televízie ORF a Puls 24 vypracovali inštitúty FORESIGHT a ARGE Wahlen.
Podľa tejto prognózy, ktorá počíta s odchýlkou 2,5 percentuálneho bodu a zakladá sa na prieskume medzi približne 3600 voličmi, získala FPÖ 27 percent hlasov a šesť mandátov. Boj o druhé miesto zvádzajú ľudovci (ÖVP) so ziskom 23,5 percenta hlasov a sociálni demokrati (SPÖ) s 23 percentami. Obe strany by mali mať po päť mandátov.
Zelení a liberálna strana NEOS na ďalších miestach majú zhodne po 10,5 percenta hlasov, za čo im prislúchajú po dva mandáty. Do EP sa teoreticky ešte môže dostať Komunistická strana Rakúska (KPÖ), ktorá podľa prognózy získala tri percentá hlasov. Ak by sa KPÖ dostala do EP, FPÖ by mala namiesto šiestich mandátov len päť.
V predchádzajúcich voľbách do EP konaných 26. mája 2019 zvíťazila ÖVP so ziskom 34,55 percenta hlasov pred SPÖ (23,9 percenta) a FPÖ (17,2 percenta). Na štvrtom mieste skončili Zelení (14 percent) pred stranou NEOS (8,44 percenta). (tasr, apa)
17:09 Osem zo súčasných štrnástich slovenských europoslancov odchádza po eurovoľbách z Bruselu. Slovensko zároveň bude mať historicky najviac žien v europarlamente, a to sedem z 15. Slovensko bude mať po týchto eurovoľbách v Európskom parlamente 15 poslancov, čiže o jedného viac ako doteraz.
Čítajte viac Osem zo súčasných 14 slovenských europoslancov končí, deväť bude nováčikov
17:00 Strana Demokrati sa podľa neoficiálnych výsledkov volieb nedostala do Európskeho parlamentu, získala 4,68 percenta voličov. Ako uviedli Demokrati vo svojom stanovisku, volebný výsledok ich mrzí o to viac, že ak by získali päť percent, podľa predbežných prepočtov by mal Smer o jeden mandát menej.
Ďakujú však všetkým ľuďom, ktorí prišli voliť, a tiež svojim voličom a sympatizantom. „Zostali sme tesne pod piatimi percentami. Rešpektujeme však, že sa tak občania rozhodli a zverili zastupovanie Slovenska v Bruseli iným stranám. Veríme, že najmä víťaz volieb si je vedomý svojej zodpovednosti, pretože teraz prichádza skutočná práca a marketing už nebude stačiť,“ uviedla mimoparlamentná strana Jaroslava Naďa.
Demokrati poukazujú na to, že osem z 15 poslancov nie sú zaradení v žiadnych europarlamentných frakciách, čo znamená, že ich možnosť čokoľvek ovplyvniť v prospech Slovenska bude nulová. Zároveň zdôraznili, že sa nevzdávajú a neustupujú. „Nie, nerobíme to a nikdy sme nerobili kvôli funkciám, ale kvôli Slovensku. Budeme stále poukazovať na zlé kroky vlády, chyby, korupciu a navrhovať nové riešenia, ktoré našu krajinu posúvajú dopredu,“ dodala strana. (sita)
15:44 Poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Monika Beňová (Smer) sa teší nárastu hlasov i mandátov pre Smer. Ľuboš Blaha (Smer) považuje výsledok Smeru za obrovský úspech. K zverejneným odhadom výsledkov sobotňajších (8. 6.) volieb do EP sa obaja vyjadrili na sociálnej sieti.
„Získali sme teda pravdepodobne päť mandátov z 15, čo je o dva viac ako vo voľbách v roku 2019,“ uviedla Beňová. Predpokladá, že prostredníctvom hlasov budú jej kolegami v europarlamente Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová.
„Je to obrovský úspech, v porovnaní s rokom 2019 je to enormný nárast,“ komentoval päť mandátov v EP pre Smer podpredseda strany Blaha. Poďakoval sa za silný mandát, ktorý mu voliči udelili svojimi hlasmi. „Do Bruselu idem s plnou vervou bojovať za Slovensko,“ vyhlásil.
Zatiaľ čo Beňová rešpektuje zverejnený odhad výsledkov a pogratulovala Progresívnemu Slovensku (PS), ktoré sa na základe týchto odhadov stalo víťazom, Blaha poukazuje najmä na to, že v prípade „progresívcov“ ide o Pyrrhovo víťazstvo. „Z celkového počtu poslancov zo Slovenska bude PS v menšine,“ vysvetľuje.
15:30 Voľby do Európskeho parlamentu priniesli viacero dôležitých posolstiev: Progresívne Slovensko dokázalo vo finále poraziť Smer, historický úspech Republiky, pád Igora Matoviča a Richarda Sulíka a fiasko SNS. Hoci eurovoľby nerovnajú sa domáce voľby, vyslali jasné posolstvá a predznamenávajú úplné prekopanie politickej mapy a novú éru slovenskej politiky, píše v komentári Igor Daniš.
Čítajte viac Zemetrasenie na politickej scéne. Eurovoľby vyslali jasné signály
15:26 Neoficiálne odhady výsledkov eurovolieb vníma minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) pozitívne. Vyzerá to podľa jeho slov tak, že v europarlamente získal Smer o dva mandáty viac ako naposledy. Naopak, poslanca Národnej rady SR za SaS Juraja Krúpu mrzia. Poukázal na to, že strana nebude mať podľa nich v europarlamente svojho zástupcu. Vyplýva to z ich vyjadrení v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Čítajte viac Blanár vníma neoficiálne výsledky eurovolieb pozitívne, Krúpu z SaS mrzia
12:49 Prvé národné odhady výsledkov európskych volieb zverejní Európsky parlament už okolo 18:15. Pôjde o údaje zo šiestich krajín – Rakúska, Cypru, Nemecka, Grécka, Holandska a Malty. Následne budú každú hodinu pridávané odhady z ďalších krajín. Prvé predbežné výsledky budú oznámené medzi 23:15 a 23:45, informoval Európsky parlament.
Eurovoľby sa začali vo štvrtok v Holandsku, v piatok sa pridalo Írsko a následne Česká republika, v sobotu potom Lotyšsko, Malta, Slovensko a Taliansko. Dnes počas dňa hlasujú voliči vo zvyšných štátoch. Oficiálne výsledky všetkých hlasovaní môžu byť zverejnené až po uzavretí poslednej volebnej miestnosti v EÚ, čo sa stane dnes o 23.00 h v Taliansku.
Ako na briefingu pre novinárov poznamenala Delphine Colardová z tlačového oddelenia EP, v štyroch krajinách EÚ je hlasovanie povinné. Ide o Belgicko, Bulharsko, Grécko a Luxembursko. Novinkou pre tento rok tiež je, že práve v Belgicku, ale aj v Nemecku, môžu hlasovať aj šestnásťroční a sedemnásťroční. „Po prvý raz tak môžu voliť asi dva milióny nových mladých voličov,“ uviedla Colardová.
11:58 Je možné, že Slovensko prvýkrát nebude mať najnižšiu účasť v eurovoľbách zo všetkých členských štátov EÚ. V Lotyšsku môže byť účasť pod 34 percent, ale Slovensko by malo prekonať 34-percetnú hranicu.
11:49 Europoslankyňa Monika Beňová uviedla, že výsledky aj keď neoficiálne v tejto chvíli rešpektuje a gratuluje víťazovi. Smer pravdepodobne získal o dva mandáty viac ako v eurovoľbách 2019. Podľa Beňovej by sa mali do EP dostať okrem nej aj Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. „Sme tam všetci 5,“ uviedla.
Gašpar v ta3 potvrdil, že Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák si chcú uplatniť svoj mandát v europarlamente.
11:43 Podľa poslanca Smeru Tibora Gašpara už aj Slováci pochopili, že voľby do EP sú dôležité a EÚ ovplyvňuje aj ich životy. Výsledky dali podľa neho odkaz stranám, ktoré presadzovali zlo, sú to podľa neho subjekty ako OĽaNO, Demokrati a SaS. Ich rétoriku označil Gašpar za agresívnu. „Slovensko ukázalo, že vie vyhodnotiť aj túto stránku politiky, to šírenie nenávisti a zla,” dodal v ta3.
Výsledok SNS ohodnotil slovami, že v SNS sa s ním rátalo. Podľa Gašpara nastane diskusia o kresle predsedu NR SR. Poslanec Progresívneho Slovenska Martin Dubéci ocenil vyššiu volebnú účasť a pripísal ju spoločenskej atmosfére, EÚ je podľa neho na križovatke.
11:28 Hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) Igora Matoviča v čase zverejnenia prvých výsledkov zverejnilo na sociálnej sieti len krátky status. „Ďakujeme vám za každý hlas,“ napísalo. V novom volebnom období zrejme nebude mať ani jeden mandát. V končiacom období Slovensko zastupoval europoslanec Peter Pollák.
10:54 Šéf hnutia Republika Milan Uhrík reagoval na prvé výsledky slovami, že kým nebudú výsledky oficiálne, tak sa k nim ťažko vyjadrovať. Krajne pravicové hnutie malo podľa neoficiálnych výsledkov dostať 12,5 percenta hlasov. Avizovaná výhra progresívcov Uhríka mrzí.
10:51 Bývalý predseda SaS Richard Sulík napísal na sociálnej sieti, že výsledok volieb do EP berie ako líder kandidátky na seba, „keďže sa nám napriek plnej podpore strany nepodarilo získať mandát“. Ako ďalej uviedol, od získania mandátu SaS delila ani nie desatina percenta hlasov. „Osobne ma mrzí, že nám chýbalo len pár hlasov,“ priznal.
10:40 Predseda PS Michal Šimečka v prvej reakcii na výsledky uviedol, že „neoficiálne správy pôsobia nádejne“. „Zdá sa, že voliči, ktorým záleží na európskom Slovensku, zodpovedne prišli voliť,“ skonštatoval.
9:54 Na Slovensku by sa víťazom eurovolieb malo stať Progresívne Slovensko, podľa zdrojov z európskeho prostredia, ktoré to potvrdili pre Pravdu. Progresívne Slovensko malo získať 27,8 percenta hlasov, Smer 24,8, Republika 12,5, Hlas a KDH nad siedmimi percentami. Progresívne Slovensko by tak malo šesť mandátov, Smer päť, Republika dva mandáty a KDH s Hlasom po jednom mandáte. Tesne pod čiarou skončili podľa denníka SaS (4,92 %) a Demokrati (4,66 %). Bývalé OĽaNO Igora Matoviča má mať iba dve percentá a SNS 1,9 percenta.
Oficiálne výsledky budú známe po 23.00 h, keď sa skončí hlasovanie v poslednej krajine EÚ.
9:41 Eurovoľby rozhodujú aj o tom, kto následne bude na čele novej Európskej komisie. Ukáže sa, či najvyšší post v EÚ obháji práve Ursula von der Leyenová, alebo či ju nahradí niekto iný, napríklad bývalý taliansky premiér Mario Draghi, o ktorom sa v posledných dňoch začalo viac hovoriť v súvislosti s tým, že má podľa médií podporu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Budúci šéf únijnej exekutívy musí na svoju stranu získať kvalifikovanú väčšinu únijných premiérov a prezidentov a zároveň aj väčšinu v Európskom parlamente, čo je 361 hlasov.
O novom predsedovi či predsedníčke Európskej komisie by sa mohlo hlasovať už na ustanovujúcej schôdzi nového europarlamentu, ktorá bude od 16. do 19. júla v Štrasburgu. Nasledujúca možnosť potom bude až po letnej prestávke, na zasadnutí Európskeho parlamentu v septembri.
8:35 Volebné moratórium v rámci volieb do Európskeho parlamentu sa pre územie Slovenska skončilo po polnoci po uzavretí všetkých volených miestností. Všetky volebné miestnosti na Slovensku sa zatvorili po polnoci. TASR o tom informovali z Ministerstva vnútra SR.
Zverejňované tak už môžu byť prieskumy verejnej mienky, vrátane exit pollov. Definitívne výsledky sa oznámia v nedeľu po 23.00 h, keď sa ukončí hlasovanie vo všetkých krajinách Európskej únie. Štatistický úrad SR do tohto času nebude predbežné výsledky zverejňovať.
Moratórium sa do 1.00 h predĺžilo pre incident v Palárikove (okres Nové Zámky). Pre nález bieleho prášku tam na čas uzavreli tri volebné miestnosti, v jednej z nich sa hlasovanie prerušilo na tri hodiny.
8:25 V Nemecku sa o 08:00 SELČ začali voľby do Európskeho parlamentu. Vyberať 96 europoslancov, ktorých Nemecko zastupujú v 720-člennom zbore, môže v 84-miliónovej krajine okolo 65 miliónov voličov. Jasným favoritom je podľa prieskumov verejnej mienky konzervatívna únia CDU/CSU. Kandidátku nemeckých konzervatívcov vedie šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa o vrcholný post opäť uchádza.
O priazeň nemeckých voličov sa uchádza vyše 1400 kandidátov z 35 politických strán a hnutí. Najväčšiu nádej na zvolenie majú predovšetkým strany zastúpené v Spolkovom sneme, teda vládna sociálna demokracia (SPD), Zelení a liberálni slobodní demokrati (FDP) a opozičná konzervatívna únia CDU/CSU a ďalej Alternatíva pre Nemecko (AfD), Ľavica a novozaložené Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej – za rozum a spravodlivosť (BSW).
Za jasného favorita označujú prieskumy so zhruba 30 percentami konzervatívnej únie CDU/CSU na čele s vedúcou kandidátkou von der Leyenovou. O druhé až štvrté miesto sa stretnú Zelení, sociálni demokrati a AfD, ktorým sondáže sľubujú okolo 15 percent hlasov.
Výkon AfD médiá, politológovia aj konkurenční politici pozorne sledujú, pretože ešte na začiatku roka táto strana označovaná za pravicovo populistickú v sondážach získavala vyše dvadsať percent. Alternatíve ale vážne uškodili škandály europoslanca a vedúceho kandidáta Maximiliana Kraha a jeho dvojky Petra Bystronu. Krah aj spolkový poslanec Bystroň, ktorý je českého pôvodu, sa kvôli aféram z kampane stiahli, na kandidátke ale zostali.
8:04 Poľsko si volí 53 poslancov EP. Takmer 32.000 volebných miestností tam otvorili o 7.00 h a hlasovanie sa má skončiť o 21.00 h. V krajine je takmer 29 miliónov voličov a pre Poliakov v zahraničí je k dispozícií 299 volebných miestností, píše agentúra PAP.
V Rakúsku si volia 20 europoslancov. Voliť môžu osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú občanmi Rakúska či inej členskej krajiny EÚ. Prvé volebné miestnosti v krajine boli otvorené o 6.00 h, väčšina sa však otvorí až o 7.00 h či 8.00 h, píše agentúra APA.
Hlasovanie vo všetkých rakúskych spolkových krajinách je povolené maximálne do 17.00 h, dodáva APA. V krajine je takmer 6,4 milióna oprávnených voličov.
V Maďarsku, ktoré si volí 21 zákonodarcov, sú volebné miestnosti otvorené od 6.00 h do 19.00 h. Hlasovať bolo možné aj prostredníctvom pošty po registrácii. Zo zahraničia mohli voliť občania, ktorí spĺňajú príslušné podmienky.
6:30 Pre sledovanie volieb priamo v budove Európskeho parlamentu v Bruseli sa akreditovalo vyše 1000 novinárov z viac ako 90 krajín. Zasadacia sála, takzvaný hemicycle, kde bežne rokujú europoslanci, sa kvôli tomu zmenila na obrovské tlačové stredisko. Po zverejnení výsledkov v ňom majú v noci vystúpiť aj niektorí z takzvaných spitzenkandidátov, teda vedúcich kandidátov, ktorí sa uchádzajú aj o kreslo predsedu Európskej komisie (EK). Účasť už prisľúbila terajšia predsedníčka EK Ursula von der Leyenová z ľudovej frakcie EPP či Nicolas Schmit za frakciu socialistov a demokratov (S&D).
Európske voľby nerozhodujú len o zložení europarlamentu, ale aj o tom, kto následne stane na čele novej Európskej komisie. Ukáže sa, či najvyšší post v EÚ obháji práve Ursula von der Leyenová, alebo či ju nahradí niekto iný, napríklad bývalý taliansky premiér Mario Draghi, o ktorom sa v posledných dňoch začalo viac hovoriť v súvislosti s tým, že má podľa médií podporu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Budúci šéf únijnej exekutívy musí na svoju stranu získať kvalifikovanú väčšinu únijných premiérov a prezidentov a zároveň aj väčšinu v Európskom parlamente, čo je 361 hlasov.
6:00 V dvadsiatich krajinách Európskej únie sa v nedeľu konajú jednodňové voľby do Európskeho parlamentu (EP). Druhý deň potom hlasujú ľudia v Taliansku. Slovensko má už voľby za sebou, prebehli v sobotu. Celkovo voliči vyberajú 720 nových europoslancov. Prvé výsledky hlasovania vo všetkých 27 štátoch únie budú zverejnené až po uzavretí poslednej volebnej miestnosti v EÚ, čo nastane o 23.00 h v Taliansku.
V nedeľu sa hlasuje v Belgicku, Bulharsku, Dánsku, Nemecku, Estónsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Chorvátsku, Cypre, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, Fínsku a Švédsku.
Výsledky hlasovania ukážu, o koľko posilnia krajne pravicové strany. Ich vzostup naznačovali predvolebné prieskumy v mnohých krajinách. Popularitu získava krajná pravica najmä kvôli nárastu životných nákladov, voličov ale znepokojuje aj neďaleká vojna na Ukrajine a tiež vojna v Pásme Gazy.
Krajná pravica vyhrala nedávne voľby v Taliansku a Holandsku, vedie v prieskumoch vo Francúzsku, v Rakúsku aj v Belgicku a má podiel na vláde vo Fínsku a na Slovensku, uviedla ČTK. Teraz by mohla získať viac ako tri z desiatich odovzdaných hlasov, a mohla by sa tak stať mocnou silou v Európskom parlamente. Otázkou však podľa expertov je, či sa tieto strany budú schopné zjednotiť v jeden veľký blok, ich názory sú totiž často nesúrodé.
Už vo štvrtok volili nových europoslancov Holanďania, v piatok nadviazali Íri a dvojdňové voľby začali Česi. V sobotu sa hlasovalo v Lotyšsku, na Malte, na Slovensku a začalo sa dvojdňové hlasovanie v Taliansku. Prvé národné odhady sa očakávajú v nedeľu okolo 18:15 a prvé odhadované zloženie nového europarlamentu okolo 20:15.
Vo viacerých členských krajinách sa okrem volieb do EP konajú aj ďalšie hlasovania. Napríklad Belgicko čakajú v nedeľu aj parlamentné a regionálne voľby, Bulharsko tiež parlamentné voľby a Maďarsko voľby komunálne. V komunálnych voľbách hlasujú už od soboty voliči v Taliansku.