Ako uviedla v rozhovore pre Pravdu, na popredných priečkach výsledkovej listiny sa umiestnili strany, ktoré sú lídrami jednotlivých táborov. „Rozdiel medzi nimi nie je priepastný. Už pred voľbami boli títo dvaja favoriti a po atentáte na Roberta Fica sa začal rozdiel medzi Progresívnym Slovensko a Smerom zmenšovať,“ zhodnotila.
Progresívne Slovensko (PS) je podľa nej jedna z mála strán, ktorá je dlhodobo proeurópska. Ako priblížila, kým v 90. rokoch, keď sa Slovensko snažilo vstúpiť do Európskej únie, bola väčšina politických subjektov proeurópska a máloktorá bola euroskeptická, dnes je to presne naopak.
Vyhraňovanie sa alebo veľmi kritický postoj k EÚ zostal podľa Világi v DNA hnutia Republika Milana Uhríka, ktoré si udržalo percentuálnu podporu, ktorú v eurovoľbách v roku 2019 dosiahla strana ĽSNS.
Práve zo strany Mariana Kotlebu odišla časť členov, ktorí založili Republiku. Politologička hovorí, že Republika je v rámci spektra najeuroskeptickejšou stranou a používa ešte tvrdší jazyk.
„To, čo sme videli je, že europoslanec Uhrík ako líder kandidátky intenzívne pracoval na tomto imidži a na tejto kampani už krátko po zvolení do európskych volieb v predchádzajúcich voľbách a jeho vystúpenia boli permanentnou latentnou kampaňou proti EÚ,“ skonštatovala.
Strane Hlas, ktorá získala len jedno kresle v EP, mohla zrejme uškodiť aj menej výrazná kandidátka na osobnosti. Druhým faktorom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok, je atentát na Roberta Fica. „Nastala mobilizácia podporovateľov vládnej koalície, ale zásadným spôsobom favorizovala práve Smer a on čerpal podporu aj z predchádzajúcich podporovateľov či už Hlasu, alebo SNS,“ ozrejmila.
Čítajte viac Eurovoľby 2024: PS vyhralo, zrejme vysalo SaS. Smer by bol silnejší, ak by Hlas nevznikol, myslí si politológ