Čo ukázal výsledok volieb do europarlamentu, bol v niečom prekvapivý?
Voľby dopadli v mnohých aspektoch v rámci očakávaní. Neprekvapila napríklad vyššia účasť. Odhadovali sme ju približne nad 35 percent, čo sa aj potvrdilo. Neprekvapilo ani to, že o víťazstvo sa pobili Smer a Progresívne Slovensko a ostatné strany skončili s istým odstupom, prípadne boli na hranici zvoliteľnosti. No a to je práve prekvapením volieb. Dve strany zostali veľmi tesne pod päťpercentným kvórom a to spôsobilo, že nakoniec si tých 15 mandátov len päť strán. Prekvapením je výhra Progresívneho Slovenska, hoci v posledných prieskumoch to vyzeralo skôr na tesné víťazstvo Smeru. Medzi ďalšie prekvapenia možno rátať mierne silnejšiu Republiku a naopak slabší Hlas oproti tomu čo indikovali prieskumy.
Čítajte viac Koho ste do europarlamentu volili vy a vaši susedia? Pozrite si výsledky vo všetkých obciach na Slovensku
Účasť je vyše 34 percent a konečne v rámci nej nie sme na chvoste únie. Dá sa to teda označiť za úspech? Nehovoríme o nej pozitívne len preto, že latka bola nastavená extrémne nízko.
Áno, samozrejme. Keď to budeme porovnávať s účasťou v ostatných členských krajinách Európskej únie, stále budeme krajinou s jednou z najnižších. Ak je teda cieľom čo najvyššia účasť, tak v tomto prípade asi nemôžeme hovoriť o úspechu. Samozrejme v porovnaní s ostatnými voľbami do Európskeho parlamentu bol ten záujem slovenských voličov najvyšší.
Znamená to teda, že si Slováci viac uvedomujú dôležitosť Európskeho parlamentu, alebo je to skôr vplyv faktorov?
Bola to kombinácia viacerých faktorov. Elektorát bol po viacero voľbách po sebe rozohriaty. Mobilizácia prebiehala postupne a témy v podstate gradovali a prenášali sa z jedných volieb do druhých. Zároveň nám prieskumy, kde sa zameriavame nielen na sociodemografický profil voličov, ale aj postojový ukázali, že k európskym voľbám chodia spravidla tí, ktorým viac záleží na zahraničnej politike, na ukotvenie Slovenska v Európskej únii. Tí, ktorí majú akoby jasnejšie názory, či už sú pozitívne alebo negatívne. Vidieť to aj na stranách, ktoré uspeli. Buď reprezentujú veľmi silné ukotvenie Slovenska v Európskej únii, alebo to boli silno euroskeptické strany, ktoré majú zásadné výhrady, ako napríklad hnutie Republika. No a samozrejme, nemôžeme opomenúť aj nedávny atentát na premiéra Roberta Fica, ktorý zasiahol do finálnej, horúcej fázy kampane. Pomohol stranám, ktoré boli priamo zainteresované, ako strana Smer, alebo nepriamo a to je prípad Progresívneho Slovenska, ktoré Smer často označoval za akéhosi vinníka napätej spoločenskej a politickej situácie. Táto nešťastná udalosť dokázala, zdá sa, zmobilizovať elektorát oboch týchto strán.
Čítajte viac PS hrozí to, čo kedysi HZDS a Smeru. Demokratom uškodila minulosť s Matovičom, hovorí politológ Štefančík
Prečo Smer napriek prieskumom, kde predbehol PS, nebol prvý?
To je náročná otázka. Určitý vplyv prieskumov na rozhodovanie voliča existuje, ale zároveň by som ho nepreceňoval. Mnohí voliči sa rozhodujú medzi dvomi až tromi stranami. To komu nakoniec dajú hlas je dôsledkom racionálneho, často aj emocionálneho a náhleho uvažovania, často až tesne pred voľbami. Samozrejme v prípade, ak je súboj tesný, preferenčne silnejšia strana môže získavať voličov na úkor menších. Progresívne Slovensko zdieľa svojich voličov so SaS a s Demokratmi a vidieť, že sa napokon určité percento možno na poslednú chvíľu rozhodlo pre voľbu Progresívneho Slovenska. Tých pár kľúčových percent im to dodalo.
Čítajte viac Eurovoľby 2024: PS vyhralo, zrejme vysalo SaS. Smer by bol silnejší, ak by Hlas nevznikol, myslí si politológ
Stratégia, keď kandidátky viedli predsedovia strán či ministri, ktorý sa do europarlamentu reálne ani nechystali, zdá sa nezafungovala, všakže?
Vyzerá to tak, že nie. Uspeli tí, ktorí mali na kandidátke známych politikov a ľudí s mediálnym výtlakom a ktorí majú vo svojej cieľovej skupine vyššiu mieru dôvery. Zároveň však deklarovali záujem byť aktívni v europarlamente a presadzovať svoju agendu. Úspešní kandidáti navyše v danej chvíli nezastávali nejakú významnejšiu politickú funkciu, alebo obhajovali svoj súčasný post europoslanca či europoslankyne. V prípade kandidujúcich ministrov sa ukázalo, že voliči týchto ľudí, ich chcú vidieť tam, kde sú. Voliči teda nevnímajú pozitívne, ak už vopred títo kandidáti deklarujú, že pravdepodobne si svoj mandát prevezmú.
Takže takto by sa dal vysvetliť neúspech SNS a zároveň aj pomerne úspešnú Republiku?
Môže to byť jeden z faktorov. Mimochodom je správne porovnávať z tohoto pohľadu práve tieto dve strany, keďže často zdieľajú voliča, respektíve voliči, ktorí sympatizujú s jednou stranou, druhú majú ako svoju ďalšiu voľbu. Republike zafungovala aj kampaň na sociálnych médiách. Treba podotknúť, že tieto voľby v podstate len potvrdili rastúci trend významu sociálnych médií v politickom marketingu na Slovensku a reflektuje komplikovanú situáciu najmä v televíziách. Veľká časť kampane bola buď kontaktná, alebo prebiehala v prostredí internetu a sociálnych médií a tam, zdá sa, je hnutie Republika silné. Ďalší faktor súvisí s profilom samotných kandidátov, ktorý obhajovali mandát a päť rokov si budovali politický imidž europoslanca. Do istej miery na to doplatila aj Slovenská národná strana výsledkom, ktorý dosiahla.
Čiže voliči stále nereflektujú to, že hoci je Milan Uhrík aktívny sociálnych sieťach, reálne nič v europarlamente nepresadil? Stačí imidž?
Odpočet tej reálnej politickej práce sa samozrejme nedostáva k takému množstvu voličov ako bežnejšia dennodenná politická komunikácia. Jednoducho politický marketing vo všeobecnosti funguje takto a málokto si skutočne overuje dopady práce jednotlivých zástupcov v rôznych inštitúciách.
Keď hovoríme o dvojičkách, ktoré zdieľajú voliča, platí to pre Smer a Hlas a ak áno, prečo Hlas neuspel lepšie?
Áno, dlhodobo platí, že Smer a Hlas majú zdieľaného voliča. Hlas z môjho pohľadu neuspel z rôznych dôvodov. Jedna vec je, že atentát na premiéra zvýšil mediálnu pozornosť a zrejme aj sympatie elektorátu Hlasu voči strane Smer a voči Robertovi Ficovi. Smer tak mohol získať na úkor Hlasu. Druhá vec je, že Smer, z pohľadu voličov zostavil zrejme silnejšiu kandidátku, kandidátku silnejších politických osobností. A naopak Hlas predstavil kandidátku z menej známych politikov, nie z tých najpopulárnejších, ktoré strana má. Mimochodom, Hlas má dlhodobo problém, že má síce veľmi široký potenciál, to znamená mnoho potenciálnych voličov, ale zároveň relatívne nízkej jadro, čiže málo naozaj presvedčených. Zdá sa, že mnohí sa teda rozhodli zostať doma, prípadne volili Smer.
KDH malo doteraz v europarlamente dva mandáty, teraz získala iba jeden mandát, ale je jediná z ostatných opozičných strán mimo PS, ktorá bola úspešná. Dá sa teda povedať, že môžu byť v hnutí spokojní?
Asi nie sú úplne nadšení, ale určite nemôžu byť sklamaní. Očakávali aspoň obhájenie jedného mandátu. Takže by som sa veľmi čudoval, ak by ten výsledok interpretovali akokoľvek negatívne.
Aký majú tieto výsledky podľa vás pre Slovákov význam, z hľadiska európskej aj domácej politickej scény?
Z pohľadu európskej politiky ukázali to, že Slovensko bude mať približne polovicu poslancov, ktorí budú zaradení do frakcií. To je dôležité podotknúť a zdá sa, že približne polovica zostane nezaradená, čo by znamenal menší vplyv tohto spektra na európsku politiku. Ale uvidíme, to zavedenie do frakcií sa môže udiať aj v priebehu funkčného obdobia. Pokiaľ ide o vplyv na domácu politiku, je to samozrejme nielen symbolické víťazstvo Progresívneho Slovenska, pretože majú o jeden mandát viac ako Smer. Symbolika je v tom, že po niekoľkých prehratých súbojoch so Smerom vo voľbách je teraz víťazom PS. Určite je to pre nich dôležitý dôkaz, že sa stali skutočne silnou opozičnou protiváhou vládnucej strane Smer. Je to aj odkaz stranám, ktoré buď to neuspeli, prípadne získali nižšiu podporu, než čakali. Uvidíme, akým spôsobom s tým naloží Sloboda a Solidarita. Určite je to pre ňu veľké sklamanie. Neuspeli ani Demokrati, ale môžu to vnímať aj pozitívne, pretože dosiahli pomerne dobrý výsledok, oproti výsledku v parlamentných voľbách. Ohľadom Slovenskej národnej strany je to veľmi špecifická situácia s podporou pod dvomi percentami. To asi pre ňu nie je úplne dobrý signál do ďalšieho vývoja na domácej politickej scéne. Určite to teraz bude predmetom viacerých interpretácií. Strany už viackrát ukázali, že dokážu interpretovať aj zlé výsledky ako víťazstvo. Nečakám nejaké zásadné zemetrasenia v dôsledku európskych volieb.