V Grécku vyhrala vládna strana Nová demokracia (ND) so ziskom 28,3 percenta hlasov. Druhá sa umiestnila opozičná Syriza, ktorú podporilo takmer 15 percent voličov. Tretia skončila socialistická strana PASOK s 12,8 percentami.
Celkovo sa do EP dostalo päť gréckych politických subjektov. Volebná účasť v Grécku dosiahla 41,4 percenta. Ide o doposiaľ najnižšiu volebnú účasť vo voľbách do EP v Grécku.
Grécki poslanci obsadia v EP 21 kresiel. Sedem mandátov získali poslanci ND patriaci do EPP. Štyri kreslá obsadí Syriza, ktorá patrí k Ľavici (GUE/NGL), tri mandáty socialisti (S&D) a dva Európski konzervatívci a reformisti (ECR).
Čítajte aj Ľudovci sa stali víťazmi eurovolieb. Von der Leyenová chce v EP vybudovať baštu proti extrémom zľava aj sprava
Na Cypre zvíťazilo Demokratické zhromaždenie (DISY) so ziskom 24,8 percenta hlasov, druhá je ľavicová Pokroková strana pracujúceho ľudu (AKEL). Jeden mandát v EP vôbec prvýkrát získal aj krajne pravicový Národný ľudový front (ELAM), všíma si agentúra AP. Po jednom mandáte získali ešte dva ďalšie cyperské politické subjekty.
Cyperskí a maltskí poslanci obsadia v EP po šesť kresiel. Volebná účasť na Cypre dosiahla 58,9 percenta hlasov a na Malte 73 percent.
Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok sa začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.
Čítajte aj Prečo napriek mobilizácii Smeru vyhralo PS? Štyri prekvapenia volieb podľa šéfa Ipsosu Hankovského
V Bulharsku vedie stredopravá GERB
Stredopravá strana GERB v Bulharsku získala najviac hlasov v nedeľných parlamentných voľby, ale na vytvorenie vlády potrebuje koaličných partnerov. Ukázali to pondelkové čiastočné oficiálne výsledky po sčítaní 64,06 percent hlasovacích lístkov. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
V nedeľu sa v Bulharsku konali už šieste parlamentné voľby za tri roky. Strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala predbežne 23,65 percent hlasov. Druhé a tretie v poradí sú Hnutie za práva a slobodu (MRF) zastupujúce veľkú etnickú tureckú menšinu, ktoré získalo 15,89 percent hlasov a prozápadný blok Pokračujeme v zmene (PP) s 15,08 percentami.
Ultranacionalistická strana Obroda sa umiestnila na štvrtej priečke s podporou o 14,33 percenta.
Čítajte aj Úder tradičným európskym silám: starý kontinent sa posúva doprava. K čomu to povedie?
Parlamentné voľby si vynútila marcová vládna kríza koalície GERB-SDS a PP–DB, po ktorej premiér Nikolaj Denkov podal demisiu. Bulharsko ako členská krajina NATO a EÚ potrebuje podľa Reuters stabilnú a fungujúcu vládu, aby zlepšila čerpanie eurofondov v rámci rozvoja zaostávajúcej infraštruktúry.
Najpravdepodobnejší koaliční partneri sú GERB a Hnutie za práva a slobodu (MRF), povedal Daniel Smilov, docent na Sofijskej univerzite a riaditeľ Centra pre liberálne stratégie.
„Táto (koalícia) by mohla zabezpečiť určitý stupeň stability, ale nie som si istý reformami, najmä v oblasti boja proti korupcii,“ povedal.
Líder GERB Bojko Borisov viedol krajinu ako premiér troch vlád viac ako desaťročie, kým v roku 2021 musel odstúpiť po veľkých demonštráciách. Podľa kritikov nezvládol boj proti korupcii a mal veľmi blízko k mocným miestnym oligarchom.