Eurovoľby vyhrali podľa predbežných výsledkov opoziční sociálni demokrati (24,9 percenta), pred stredopravými Umiernenými premiéra Ulfa Kristerssona (17,5 percenta) a Zelenými (13,8 percenta). Štvrtí Švédski demokrati získali 13,2 percenta hlasov.
Strana zastáva tvrdý postoj k prisťahovalectvu a hoci nie sú súčasťou stredopravej koalície troch strán v 349-člennom Riksdagu, vládu premiéra Ulfa Kristerssona nepriamo podporuje.
Ich slabá podpora bola „najväčšou senzáciou volebnej noci,“ povedal Mats Knutson, politický analytik švédskej televízie SVT. Pripisuje to kritike za informácie o falošných účtoch na sociálnych sieťach, osočovaní politických oponentov, šírení sfalšovaných videí a uverejňovaní rasistických poznámok. Knutson tiež poznamenal, že problém migrácie tentoraz nebol pre voličov obzvlášť dôležitý.
Migrácia na rozdiel od južnej Európy, kde sú „problémy ako migrácia dôležité pre tamojších voličov“, nie je hlavnou témou severnej Európy, uviedla Christine Nissenová, analytička z kodanského think-tanku Europa.
Švédski demokrati, podporujú členstvo krajiny v 27-člennom eurobloku a postupne zmiernili svoju rétoriku a vylúčili otvorene rasistických členov. Vďaka tomu vyrástli z okrajového hnutia s menej ako dvojpercentnou podporou a stali sa druhou najväčšou stranou v krajine.
V parlamentných voľbách v roku 2022 získali podporu takmer 21 percent (oproti 17,5 percentám v roku 2018) pre narastajúce obavy z kriminality v prevažne prisťahovaleckých štvrtiach.
Čítajte aj Prečo napriek mobilizácii Smeru vyhralo PS? Štyri prekvapenia volieb podľa šéfa Ipsosu Hankovského
Severania volili zelených a ľavičiarov
V severských členských štátoch Európskej únie v eurovoľbách sú víťazné zelené a ľavicové strany. Švédsko, Dánsko a Fínsko sa pritom vzopreli trendu, ktorý ovládol euroblok, a teda vzostupu krajnej pravice v dôsledku obáv z migrácie. Výsledky európskych volieb v týchto troch krajinách poukazujú na to, že otázky životného prostredia sú v regióne stále dôležité.
Strana Švédski demokrati, ktorá má radikálne krajne pravicové korene a v národných voľbách v roku 2022 bola druhá najsilnejšia, v nedeľu skončila štvrtá.
V Dánsku uspeli proeurópske strany, pričom najväčšie zisky mala environmentálne orientovaná Socialistická ľudová strana. Za ňou nasledovali vládni sociálni demokrati a liberáli.
Vo Fínsku získala najviac hlasov vládna strana Národná koalícia, a to 25 percent. Ľavicová aliancia si však v porovnaní s predošlými eurovoľbami pripísala zisky a populisticka strana Fíni zase stratila.