Krajiny strednej a východnej Európy neraz čelia rôznej kritike za podkopávanie jednoty Európskej únie v rôznych oblastiach. Keď sa však pozrieme na výsledky volieb do Európskeho parlamentu, zdá sa, že problém predstavuje Západ. Krajne pravicové Národné združenie vyhralo eurovoľby vo Francúzsku. Slobodná strana Rakúska (FPÖ) zvíťazila tiež a v Nemecku bola druhá AfD. EÚ určite musí riešiť problém s právnym štátom v Maďarsku či aj na Slovensku a predtým v Poľsku. No vzostup krajne pravicových strán v západnej Európe je podobný problém, pravda?
Vzostup krajnej pravice v západnej Európe je určite problém. Tá bola v minulosti veľmi skeptická k európskej integrácii a veľmi agresívna pri navrhovaní rôznych alternatív. Šéfka Národného združenia Marine Le Penová strávila veľa času v Európskom parlamente a využívala jeho zdroje, aby podporila svoj politický profil doma. Zvláštne však je, že krajne pravicové strany sa teraz usilujú, aby mohli vládnuť, čo je v západnej Európe nové. Veľkou víťazkou eurovolieb je talianska premiérka Giorgia Meloniová. Jej strana Bratia Talianska získala takmer 29 percent a celkovo jej koalícia zaznamenala lepší výsledok ako v parlamentných voľbách roku 2022. Máte pravdu, že je to problém, ktorému musíme čeliť. Nevieme, ako sa krajne pravicové strany budú správať, keď budú vládnuť. Meloniová nerobí veľmi problematické veci. Keď sa však tieto strany dostanú do vlád vo veľkom počte, je možné, že budeme svedkami skutočnej zmeny v spôsobe fungovania EÚ.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po výhre lepenovcov v hlasovaní do EP oznámil predčasné parlamentné voľby. Nakoľko je to politické riziko? Vyzerá to tak, že Le Penová sa v roku 2027 stane francúzskou prezidentkou.
Nechcem predpovedať, čo sa môže stať o tri roky. No mám pocit, že vo Francúzsku nie je veľká väčšina v prospech Le Penovej, takže tá asi narazí na problém podpory v druhom kole. Macronov krok však pokladám za hrozný. Myslím si, že stavil všetko na to, že Národné združenie sa dostane do vlády, tri roky sa mu pri riadení krajiny nepodarí nič a Le Penová preto prehrá v roku 2027 prezidentské voľby. Pýtam sa však, či si môžeme dovoliť, aby malo Francúzsko tri roky zlú vládu. Pozrime sa na všetky výzvy, ktorým EÚ čelí a ktoré by sa asi zrazu mali riešiť bez Francúzska. Macronov politický manéver pokladám za veľmi nerozumný a krátkozraký.
S európskymi voľbami sú v podstate spojené dva príbehy. Na jednej strane sa hovorí o vzostupe krajnej pravice, ale súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že politický stred hlasovanie ustál. Čo je teda hlavným odkazom eurovolieb?
Hlavným posolstvom je, že liberáli strácajú a Európska ľudová strana (EPP) sa mierne posunula doprava. Stala sa nenahraditeľným centrom parlamentného spektra. No v politických systémoch jednotlivých štátov sa viac ráz stalo, že keď ľudovci zabrali túto pozíciu, viedlo to k ich kolapsu. Boli sme toho svedkami v prípade kresťanskodemokratických strán v Belgicku, Holandsku či Taliansku. Ja som za to, aby EPP presadzovala racionálne politiky, ktoré sú v je programe, a ten je pomerne solídny. Ale nie som úplne presvedčený o tom, že európski ľudovci sú ako strana po týchto voľbách súdržnejší. Uvidíme, čo ich bude spájať a ako budú v EP účinne fungovať.
Zjednodušene povedané, ľudovci majú dve možnosti. Spolupracovať so sociálnymi demokratmi, s liberálmi a možno so zelenými. Alebo viac staviť na krajnejšiu pravicu. Čo si vyberú?
EPP, socialisti a liberáli asi v europarlamente vytvoria väčšinu. Je to najpravdepodobnejší scenár. Ľudovcom by spolupráca s Európskymi konzervatívcami a reformistami a so Stranou identity a demokracie nezaistila väčšinu v parlamente. Potrebovali by získať aj ďalšie subjekty, ktoré sú nezaradené, či také, čo ani nemajú chuť byť súčasťou nejakej politickej skupiny. Je možné, aby EPP získala podporu od Alternatívy pre Nemecko a zároveň od Hnutia piatich hviezd z Talianska? Neviem. Nepredpokladám, že by to EPP dokázala tak jednoducho zorganizovať, a nemám pocit, že by pre jednotlivých členov ľudovcov bolo politicky výhodné pripojiť sa k takýmto extrémistickým skupinám. Takže si myslím, že zostanú v politickom strede. Môže to však urýchliť proces, o ktorom som hovoril predtým, že voliči sa obrátia proti tomuto centristickému kresťanskodemokratickému bloku, pretože si budú myslieť, že vždy tam bude, ale nedáva im to, čo chcú.
Je niečo, čo by EÚ mohla takpovediac ponúknuť krajne pravicovým subjektom, aby si ich viac naklonila?
Vyzerá to tak, že budeme musieť akceptovať, že sa niektoré z týchto krajne pravicových strán stanú súčasťou tradičného politického systému vrátane toho, že budú vládnuť. Nie som z toho nadšený, ale obávam sa, že sa tomu bude dať len ťažko vyhnúť. Bratia Talianska už sú hlavnou koaličnou stranou a to isté sa môže stať Národnému združeniu vo Francúzsku. Podobné je to s FPÖ. Určite viete, ako to s touto rakúskou stranou vyzeralo roku 2000, keď ju viedol Jörg Haider (FPÖ sa vtedy dostala do vlády a krátkodobo boli za to na Rakúsko zo strany EÚ uvalené sankcie, pozn. red.). Bol to vtedy šok. K moci ich vrátil Heinz-Christian Strache, ale to bolo pre stranu sklamanie. FPÖ je však teraz taká veľká, že sa jej politickému vplyvu bude dať len ťažko vyhnúť. Ako som povedal, myslím si, že budeme musieť akceptovať, že tieto pravicové strany sú súčasťou nášho nového existujúceho hlavného politického prúdu.
Zostane kandidátka ľudovcov Ursula von der Leyenová na čele Európskej komisie? Musí ju schváliť Európska rada a odobriť europarlament.
Von der Leyenová nedostala ani hlasy všetkých ľudovcov, keď si ju vybrali za kandidátku na kongrese EPP v marci v Bukurešti. To ju určite znepokojuje. Nie je jasné, či v tajnom hlasovaní získa dostatočnú podporu. Na zvolenie potrebuje v 720-člennom europarlamente 361 hlasov. Ľudovci, socialisti a liberáli majú spolu asi 400 poslancov, takže von der Leyenovú nemusia voliť všetci a vyhrá. Predpokladám však, že si bude chcieť nájsť spojencov aj inde. Neprekvapilo by ma, keby sa von der Leyenová uchádzala o podporu Meloniovej. Ale za to by politicky aj zaplatila.
Čo by ju to stálo?
Ľavica nebude nadšená, ak šéfku EK podporí niekto ako Meloniová, teda niekto tak krajne pravicový. No bez ľavice bude v europarlamente len ťažko prechádzať európska legislatíva. Von der Leyenová by sa mohla oprieť o krajnejšiu pravicu, ale potom by sa tomu predsedníčka eurokomisie musela prispôsobiť aj pri tvorbe pravidiel EÚ. Nezdá sa mi, že by to mohlo fungovať. Von der Leyenová má však len jeden pokus. Ľudovci si budú musieť veľmi dobre zrátať, či v EP majú na jej kandidatúru dostatok hlasov. Keby von der Leyenovú europarlament neodobril, malo by to vplyv aj na rozdelenie ďalších dôležitých postov v EÚ.
Čítajte viac Prečo napriek mobilizácii Smeru vyhralo PS? Štyri prekvapenia volieb podľa šéfa Ipsosu Hankovského