Pri niektorých stranách to bolo prekvapenie, pri iných očakávaný scenár. Čoraz viac sa však začal prejavovať efekt straníckych dvojčiat, čoho dôsledkom je na jednej strane vznik dvoch silných táborov, na druhej strata koaličného potenciálu. Končia stálice a bude sa nanovo prekresľovať politická mapa?
Finálny boj dvoch rivalov potvrdil silné pozície oboch strán – Smer „vysáva“ voličov svojich koaličných partnerov, PS zas partnerov v opozícii, ale aj mimo nej. SaS ani Demokrati sa do europarlamentu nedostali. Už pred parlamentnými voľbami bolo vidieť blízkosť elektorátov niektorých strán. Výsledky eurovolieb nastavené trendy potvrdili.
Sme krajinou dvoch táborov a krajinou straníckych dvojčiat, ktoré budú musieť premýšľať, čo ďalej. Týka sa to oslabených partnerov Smeru, pričom ich voličov naberá aj hnutie Republika, aj spojencov PS. Lídri na oboch stranách politického spektra sa zhodli, že na otázky o spájaní je priskoro. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok však dodal, že je za to, aby sa politická scéna prečistila. Prekresľovanie mapy je znova v hre.
Šéf parlamentu bude známy až po lete
V pondelok po voľbách zasadla aj koaličná rada, na ktorej sa mal riešiť spor medzi SNS a Hlasom o to, kto bude novým šéfom Národnej rady SR (NR SR). Kým Hlas niekoľkokrát zopakoval, že sa na znení koaličnej zmluvy nič nemení, SNS chce post pre Danka a na jeho strane stojí aj Smer. Aj keď chce líder SNS vedieť verdikt už pred inauguráciou Petra Pellegriniho za prezidenta, na koaličnej rade sa nakoniec dohodli inak a na júnovej schôdzi to už riešiť nebudú.
„Všetko, čo je problémové, vyriešime v lete,“ povedal Danko. „Vážim si podporu Smeru, ktorá tu zaznievala,“ dodal líder SNS. Poslanec Smeru Tibor Gašpar v nedeľu zopakoval, že si ho v Smere vedia predstaviť na čele NR SR. Dohodu potvrdil aj predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Zdôraznil však to, že všetky tri strany sa navzájom rešpektujú a rešpektujú aj svoje postoje, ale aj výsledky parlamentných a prezidentských volieb.
„Naše postoje sú nemenné a jasne zadefinované, rešpektujeme aktuálne platnú koaličnú zmluvu a z nej vyplývajúce nároky,“ zdôraznil Šutaj Eštok. „ Z úcty k tomu, že dnes na rokovaní nebol prítomný predseda Smeru, sme sa dohodli, že využijeme letné obdobie na nastavenie vzťahov v rámci koalície,“ dodal na margo koaličnej rady. Po lete by mal byť známy aj náhradník podpredsedu NR SR za Smer a novozvoleného europoslanca Ľuboša Blahu. Zatiaľ sa hovorí o Tiborovi Gašparovi, s ktorým nemá problém ani Hlas, ani SNS.
Smer a PS = 2 : 1, progresívci dali kontaktný gól
Súboj dvoch hlavných rivalov sa nakoniec neskončil víťazne pre Smer, tak ako pár dní pred voľbami predikovali prieskumy. Napriek tomu považujú europoslanci za Smer svoj výsledok za „absolútne fantastický“. Získali o dva mandáty a desať percent viac ako pred piatimi rokmi. Blaha k Smeru pripočítal aj „odštiepený“ Hlas.
Čítajte viac Danko o debakli v eurovoľbách: Ľudia chcú, aby sme zostali vo vláde. Jeho šance na post šéfa parlamentu sú nulové, tvrdí Mesežnikov
„Budeme predĺženou rukou vlády Roberta Fica a budeme podporovať vládu v tých rozhodnutiach, ktoré urobí smerom k európskym témam,“ komentovala Monika Beňová, ktorá bude Smer v EP zastupovať už piate volebné obdobie.
Blaha progresívcom síce zablahoželal, no ich víťazstvo považuje za „kozmetickú chybičku krásy“. „Keď si pozriete celkový počet poslancov za Slovensko, tak je ich progresivistický pohľad v ťažkej menšine,“ uviedol s tým, že aj pri väčšine kľúčových tém, ako je otázka mieru, migračná politika či Green Deal, tak sú s Hlasom „a ďalšími“ v prevahe. „Z hľadiska zrušenia práva veta je to šesť poslancov oproti deviatim, ktorí sú proti,“ uviedol.
Pre lídra PS Michala Šimečku je to signál, že PS dokáže poraziť Smer. „Je to dôležitá vzpruha pre všetkých ľudí, ktorí si prajú zmenu, a dôležitá vzpruha do najbližších mesiacov a rokov. Je to odkaz tejto vláde, nech trochu brzdí a že nemôže všetko,“ uviedol. „Čo iné má robiť strana, ktorá nevyhrala voľby napriek tomu, že ju favorizovali prieskumy,“ reagoval na Blahu.
Novozvolený europoslanec a bývalý úradnícky premiér Ľudovít Ódor vyzdvihol historicky najvyššiu účasť a poďakoval voličom PS. „Jednoznačne ukázali, že Smer sa dá poraziť a táto strana je poraziteľná aj v ďalších voľbách. Pre mňa aj pre nich je to nádej do budúcnosti, že nemôže prevalcovať všetko,“ dodal na margo výsledkov. Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je podobne odôvodňovanie zo strany Smeru len snahou uchmatnúť si interpretáciu volieb. „PS voľby vyhralo, je to fakt a Smer skončil druhý s dobrým výsledkom, ale PS je víťaznou stranou s doposiaľ pre nich najlepším percentuálnym výsledkom a v prednostných hlasoch Ódor vysoko prekonal iných kandidujúcich politikov,“ uviedol.
1. Dva silné tábory a preskupovanie voličov
Voľby tak ukázali aj ďalší trend – vznik dvoch veľkých táborov. Na jeden strane ľudí mobilizuje PS a na tej druhej Smer. Progresívcom sa podľa sociológa agentúry Ipsos Romana Pudmarčíka podarilo zvíťaziť tak, že vysoko vyťažili svoj potenciál. Znamená to, že dokázali získať hlasy nielen presvedčeného elektorátu, ale aj ľudí, ktorí ešte krátko pred voľbami zvažovali voľbu aj iných strán. „Mohlo ísť predovšetkým o SaS, hnutie Slovensko, ale sčasti aj o Maďarskú alianciu. Z tohto pohľadu PS teda vyšiel ťah na oslovenie tzv. stredového voliča nasadením Ľudovíta Ódora,“ zhodnotil pre Pravdu.
Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik dodáva, že podľa výskumov je pre relevantnú časť voličov SaS, ako aj Demokratov prijateľnou možnosťou voliť práve PS. „Pravdepodobne to aj časť týchto voličov využila. Do istej miery sa ale stalo to, čo sa deje aj na druhej strane v prípade Hlasu a SNS, keď ich voličov oslovil Smer,“ uviedol s tým, že riešením mohli byť aj eurovolebné koalície, ktoré na rozdiel od parlamentných volieb nemusia dosiahnuť zvýšené kvórum.
Slabé výsledky koaličných partnerov najsilnejšej strany, teda Hlasu a SNS, sú pre Slosiarika prekvapením. „Smer pravdepodobne oslovil časť voličov oboch svojich koaličných partnerov a tí budú musieť nájsť dlhodobejšiu stratégiu, ako si udržať svoje elektoráty,“ uviedol pre Pravdu. Neúspech SaS prekvapil aj politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera. Podobne vníma aj stranu Hlas, ktorú nakoniec predbehlo hnutie Republika.
Dôvodom bolo „vypustenie“ eurovolieb kvôli úspechu v predchádzajúcich parlamentných a prezidentských voľbách, čo nasvedčuje aj slabšia kandidátka. „Bude ťažké vysvetľovať voličom, že Hlas bol ten, ktorý hovoril, že v koalícii bude garantom proeurópskeho smerovania Slovenska, volič mu to neuveril, volič Hlasu volil iné politické strany a kampaň Hlasu sa rétorikou a programom len málo líšila od Smeru, Republiky a SNS, čo proeurópski voliči Hlasu odmietli,“ zhodnotil politológ.
2. Prepad SNS a vplyv Republiky na koaličný elektorát
„Vieme, že mnohí naši voliči sa rozhodli vyjadriť spolupatričnosť aj predsedovi vlády SR, a to sa odzrkadlilo aj v týchto eurovoľbách,“ povedal Šutaj Eštok na margo výsledku Hlasu. V parlamentných voľbách 2023 sa Smeru podarilo vyhrať aj vďaka tomu, že radikálnou rétorikou „vysal“ hnutie Republika. V eurovoľbách Smer síce voličsky vysal svojich koaličných partnerov, no nevyhral práve vďaka Republike, s ktorým od parlamentných volieb vďaka radikálnejšej rétorike takisto zdieľa svoj elektorát. Okrem toho sa riešila aj potenciálna povolebná spolupráca Republiky so Smerom, ktorý hnutie Milana Uhríka nikdy priamo zo spolupráce nevylúčil. Aktuálne Smer radí Republiku pri počte zvolených slovenských eurposlancov spolu s KDH k národno-konzervatívnym silám.
So ziskom viac ako 12 percent tak skončilo Uhríkovo hnutie na treťom mieste. „Republika trafila témy, ktoré zaberajú na národno-konzervatívneho voliča, zobrala hlasy SNS, ale aj Smeru. Ťaží z toho, že nie je vo vláde, takže mohla zodpovednosť hádzať na Smer či SNS,“ hovorí politológ. Uhríkovci svoju ostrú kritiku EÚ doručovali svojmu elektorátu najmä prostredníctvom sociálnych sietí.
Republika a Smer však najviac uškodili najmenšej koaličnej strane SNS, ktorá so ziskom necelých dvoch percent zaznamenala najväčší prepad. „SNS sa podarilo v parlamentných voľbách uspieť najmä vďaka angažovaniu osobností, ktoré neboli politicky aktívne, ale kritické k nepopulárnej vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera na sociálnych sieťach a YouTube. Ľudia, ktorí SNS v parlamentných voľbách volili, sa teraz presunuli k stranám Smer alebo Republika,“ hovorí Pudmarčík.
Čítajte viac Prečo napriek mobilizácii Smeru vyhralo PS? Štyri prekvapenia volieb podľa šéfa Ipsosu Hankovského
„Myslím si, že SNS stratila voličov predovšetkým preto, lebo ich oslovil Smer. Treba tiež povedať, že Republika bola veľmi silná v komunikácii na sociálnych sieťach a tiež sa v kampani vymedzovala významne aj voči Smeru (pani Beňovej),“ uviedol Slosiarik. V kampani SNS nepomohli ani silné mená, ktoré jej pomohli v tých parlamentných. Problémom bola podľa šéfa Focusu aj slabá mobilizácia voličov k účasti voličov v eurovoľbách.
Ak sa SNS nepodarí podľa Pudmarčíka v dohľadnom čase zvýšiť svoju popularitu, nie sú vylúčené ani personálne zmeny alebo vnútrostranícky boj o ďalšie smerovanie tejto strany. Politológ dodáva, že agresívna politika SNS má minimum podporovateľov, aj preto vo voľbách prepadla. „V praktickej politickej prevádzke SNS ako vládna strana zlyháva. Smer ju vlastne využíva na špinavú prácu v koalícii a potom jej vysáva voličov,“ uviedol Cirner.
3. PS si znižuje koaličný potenciál
Popri dvojčatách Smer a Hlas, SNS a Republika a ich prepojeným elektorátom tu máme dvojčatá z opačného politického spektra – PS a SaS. Ich vzťah bolo vidno naprieč všetkými voľbami. Ich elektoráty majú k sebe najbližšie. SaS však s poklesom preferencií bojuje dlhé mesiace najmä preto, že bola súčasťou už spomínanej bývalej vlády predsedu hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Igora Matoviča.
Podľa Cirnera je SaS „okukaná“ a personálne vyčerpaná. „Ani pán Sulík už nedokáže tak mobilizovať voličov ako predtým. Sú na vážnom rázcestí a musia sa zamýšľať, ako voličov osloviť, alebo sa s niekým spojiť,“ myslí si politológ. Slosiarik však dáva SaS pod novým vedením nádej. „V prípade SaS treba povedať, že o ten jeden mandát prišli naozaj relatívne tesne. Ak sa mám na zmenu na predsedníckej stoličke SaS pozrieť z hľadiska dôvery k novému lídrovi, tak Branislav Gröhling získal celkovo vyššiu mieru dôvery medzi voličmi ako naposledy Richard Sulík ako líder strany,“ uviedol.
Šéf Focusu by nateraz nerobil predčasné závery o „konci hviezdy“ SaS. „Minimálne si počkajme na prvé povolebné prieskumy preferencií, ako sa v nich tieto výsledky prejavia,“ uviedol. Pudmarčík dodáva, že Sulík patrí dlhodobo medzi politikov s najnižšou dôverou, čo mohlo byť odradzujúcim faktorom od voľby tejto strany. „Zmena vo vedení teda môže tejto strane pri ďalších voľbách teoreticky pomôcť, pretože pre určitú časť ľudí sa odstránila ,bariéra‘, prečo SaS nevolili,“ hovorí.
Nielen SaS sa nedostala do europarlamentu, ani jedna zo strán bývalej koalície nezískala zastúpenie v europarlamente, pričom hnutie Sme rodina ani nekandidovalo, jeho zástupcovia sa ocitli na kandidátke Kresťanskej únie, ktorú viedol exminister práce Milan Krajniak. Ak by podľa Pudmarčíka podobne dopadli aj najbližšie voľby do NR SR a SaS a Demokrati by ostali mimo parlamentu, pre PS by sa značne znižoval koaličný potenciál. „Dôležité však bude, ako toto náročné obdobie pre svoju stranu zvládnu Demokrati. Majú za sebou dvoje volieb, v ktorých sa im nepodarilo prekonať hranicu na vstup do parlamentu ani na pridelenie štátneho príspevku. Do ďalších volieb teda môžu trpieť nižšou viditeľnosťou,“ hodnotí sociológ z Ipsosu.
Okrem toho boli Demokrati podľa sociológa dlhodobo druhou voľbou časti voličov a voličiek PS. „V dátach sme videli, že Demokrati sa tentoraz stali pre niektorých z nich prvou voľbou a túto stranu nakoniec aj volili,“ uviedol Pudmarčík. Nateraz sa však v prípade vzťahu PS a Demokratov nedá jednoznačne hovoriť o odlive podporovateľov smerom k PS. „Naopak, Demokrati značne profitovali zo získavania bývalých voličov hnutia Slovensko,“ hovorí Pudmarčík.
„Ak by aj SaS alebo Demokrati dokázali zmobilizovať svojich voličov, tak podľa mňa sa mohli tiež dostať do parlamentu. Mne je dokonca aj ľúto niektorých, poznám z tých strán veľa šikovných ľudí, ale viniť z ich neúspechu Progresívne Slovensko nie je celkom adekvátne ani korektné,“ uviedol na margo vysávania voličov Ódor.
4. Čas na spájanie?
Znova sa tak otvára priestor na debaty o spájaní. Nie však silené, ale prirodzene plynúce z výsledkov volieb. Ďalšia voľby – komunálne a župné – budú v roku 2026, no tie zaujímavejšie, ak sa nič nestane, parlamentné, budú necelý rok po nich. Strany tak budú mať niekoľko mesiacov až rokov na to, aby rozmýšľali, čo ďalej. „Teraz bude dlhý čas bez volieb, budeme svedkami prestupov a vzniku nejakých novotvarov na našej politickej scéne, o dva roky môže byť všetko inak, závisí od vládnej koalície, ako si bude držať preferencie a akú bude realizovať politiku, ak bude v očiach verejnosti zlyhávať, opozícii poľahky môžu stúpať preferencie aj bez výraznej snahy,“ uviedol politológ.
Foto: TASR
Cirner si myslí, že nejaký pokus o integráciu alebo koaličnú spoluprácu do volieb tu bude medzi PS, SaS a Demokratmi. „Možno vznikne nejaká nová platforma (politická strana). Niekto sa ešte môže odčleniť aj z hnutia Slovensko a tieto ministrany by mali pomýšľať, čo ďalej, ak nechcú, aby hlasy pre ne prepadli,“ uviedol s tým, že ak ich zisk nestačil pri účasti zhruba 34 percent, tak budú mať v parlamentných voľbách, kde je účasť okolo 65 %, veľký problém.
Šutaj Eštok aj Ódor uviedli, že eurovoľby nie sú národné voľby. „Nejde o to, že z poslancov, ktorí idú do Európskeho parlamentu, musíme skladať nejakú vládu a opozíciu. Tu rozhodujú frakcie, a preto to ani netreba brať takto politicky,“ uviedol Ódor. „Ľudia rozhodli o zložení slovenskej reprezentácie v Bruseli, a nie o vnútropolitickom rozložení síl na Slovensku. Ak by rozhodovali o nich, ich voľba by bola ovplyvnená výrazne vyššou účasťou,“ povedal Šutaj Eštok.
Čítajte viac Eurovoľby 2024: PS vyhralo, zrejme vysalo SaS. Smer by bol silnejší, ak by Hlas nevznikol, myslí si politológ
Líder PS na margo potenciálneho spájania uviedol, že na takéto diskusie je ešte príliš skoro, keďže do volieb sú ešte viac ako tri roky. Pripomenul aj to, že minulosť ukázala, že spájanie nie vždy dobre dopadlo. S Ivanom Korčokom sú v kontakte, PS však necháva na ňom, ako sa rozhodne pokračovať. Aj Danko na margo potenciálneho spájania uviedol, že takéto otázky sú na druhý deň po voľbách príliš predčasné. „Nie som veštec, ale myslím, že chceme ostať my traja (SNS, Život a Národná koalícia, pozn. red.) v spolupráci. Smer je samostatná strana, Hlas je samostatná strana,“ uviedol. „Som zástanca toho, aby sa politická scéna prečistila. Čím menej strán, tým väčšia predvídateľnosť,“ reagoval Šutaj Eštok, no akékoľvek úvahy o zlučovaní s kýmkoľvek podľa neho nie sú na mieste.
Podľa politológa síce eurovoľby nebudú mať na domácu politiku priamo takmer žiadny vplyv, no problém bude mať najmä Hlas a SNS. „Problém bude mať Hlas, ktorého výsledok je doslova zlý, a SNS, ktorá stráca relevanciu a legitimitu, preto očakávam, že Hlas a SNS budú v koalícii nervóznejší, keďže im Smer a mimoparlamentná Republika kradnú voličov. Hlas a SNS budú chcieť viac presadzovať vlastné politiky, aby si voličov udržali,“ dodal politológ.
Najviac izolované je už od volieb hnutie Slovensko a podľa Pudmarčíka patrí k hlavným porazeným týchto volieb. „Igor Matovič je z dlhodobého hľadiska najmenej dôveryhodným politikom na Slovensku,“ uviedol sociológ s tým, že aby sa jemu a jeho strane mohlo podariť v budúcnosti uspieť, muselo by ísť o súhru viacerý faktorov. „Napríklad škandály a kauzy aktuálnej vládnej koalície, nájdenie novej témy, ktorá by bola dostatočne autentická a mobilizačná, a v neposlednom rade zmazanie pamäťovej stopy na nepopulárne vlády z rokov 2020 – 2023, ktorých boli súčasťou,“ dodal.