Ako ste spokojný s výsledkom eurovolieb, kde Progresívne Slovensko (PS) dosiahlo takmer 28 percent?
Pozrite sa, tí, ktorí skončia na druhom či treťom mieste, väčšinou vedia nájsť aj také štatistiky, kde mohli vychádzať lepšie, ale víťazstvo je víťazstvo a to sa počíta. Myslím si, že nielen z toho číselného hľadiska, ale aj z toho, že keď sme chodili po Slovensku, tak sme videli, že ľudia po tých dvoch voľbách, čo boli prehrou pre demokratické sily, boli frustrovaní a naozaj dávali nádej do toho, že hádam v európskych voľbách už konečne dokážeme zvíťaziť. To sa potvrdilo a ja to naozaj beriem veľmi pozitívne. Je to aj politický signál, že strana Smer nemôže všetko, sú tu určité hranice. Aj preto je dôležité, že Progresívne Slovensko v týchto voľbách porazilo Smer.
Do europarlamentu sa nedostala napríklad strana SaS, ani Demokrati, ale sú tam strany ako je Republika, Smer, aj KDH má jedného kandidáta. Čo sa týka ostatných strán, je to podľa vás celkovo dobrý výsledok eurovolieb?
Európske voľby nie sú národné voľby. To znamená, že teraz nejde o to, že z poslancov, ktorí idú do Európskeho parlamentu, musíme skladať nejakú vládu a opozíciu. Tu rozhodujú frakcie, a preto to ani netreba brať takto politicky, lebo neviem si predstaviť takú stranu, ktorá by povedala svojim voličom, teraz choďte voliť iné prodemokratické strany. Práve v európskych voľbách je obrovský priestor na mobilizáciu, pretože väčšinou tá účasť býva nízka, no my sme naozaj dokázali mobilizovať veľa našich voličov. Ak by aj SaS alebo Demokrati dokázali zmobilizovať svojich voličov, tak podľa mňa sa mohli aj oni dostať do parlamentu. Mne je dokonca aj ľúto niektorých, poznám z tých strán veľa šikovných ľudí. Ale viniť z ich neúspechu Progresívne Slovensko je nie celkom adekvátne, ani korektné.
Vypočujte si bezprostredné reakcie Ódora, Neveďalovej, Lexmann, Hojsíka a Ostrihoňovej na výsledky eurovolieb:
Na bilbordoch máte označenie proeurópske Slovensko. Ale keď sa pozrieme na počet zvolených poslancov, tak šiesti sú z Progresívneho Slovenska, potom KDH… Dokáže takto byť hlas Slovenska naozaj v europarlamente proeurópsky?
Zatiaľ to vyzerá tak, že keď sa pozriete, aké strany sa tam dostali, viaceré z nich nie sú v žiadnych frakciách. Keď zoberieme tých poslancov, ktorí budú mať čo povedať do reálneho diania v Európskom parlamente, tak to bude práve proeurópske Slovensko.
Získali ste silný mandát aj v zmysle, že by ste mali byť všetci šiesti v pomerne silnej frakcii, pravdepodobne teda Renew Europe. Plánujete sa z tohto titulu uchádzať o post podpredsedu europarlamentu, tak, ako ho zastávali vaši predchodcovia pán Šimečka a Hojsík?
Určite ako Progresívne Slovensko budeme, vzhľadom na výsledok, ktorý je, v rámci tej frakcie vážne silní. Na druhej strane, tá sila, žiaľ, vychádza aj z faktu, že niektoré iné strany, hlavne vo Francúzsku, nezískali takú podporu, ako predtým. Naša pozícia je ale dobrá a určite teda budeme chcieť mať aj naďalej post podpredsedu Európskeho parlamentu. Zatiaľ by som nehovoril o konkrétnom obsadení, ale ešte by sme radi mali aj podpredsednícky post v nejakom ďalšom silnom výbore, takže vzhľadom na tú našu pozíciu si myslím, že musíme tam ísť tým, aby sme presadili aj z nášho tábora čo najviac ľudí do rozhodujúcich pozícií. Čítajte viac Smer a PS oslabujú spojencov. Čo im hrozí? Efekt straníckych dvojičiek je pre SNS a Demokratov problémVy keď ste začínali s eurokampaňou, neboli ste členom Progresívneho Slovenska. Už ste sa stali členom strany?
Nie, ja som sa vtedy vyjadril, že to zanalyzujeme až po výsledkoch. Tie boli zverejnené pár minút dozadu, takže ešte som to celkom nestihol. Zatiaľ ešte nie som členom, ja som aj sám mal ten záujem zistiť, do akej miery je v spoločnosti dopyt po takomto štýle politiky. Takže uvidíme, zhodnotím to a následne sa budem rozhodovať.
Čítajte viac PS hrozí to, čo kedysi HZDS a Smeru. Demokratom uškodila minulosť s Matovičom, hovorí politológ ŠtefančíkBudete ten mandát využívať celý, alebo by ste prípadne mali záujem ísť neskôr aj do národného parlamentu, ešte počas európskeho mandátu?
Zatiaľ som kandidoval len do Európskeho parlamentu. Budem teda naplno tam. Ale samozrejme som ani nikdy nemal záujem celkom odísť zo Slovenska alebo zo slovenskej politiky. Budem pokračovať aj doma, najmä v tých odborných témach, aj preto, že v rámci Progresívneho Slovenska rozbiehame think tank, ktorý sa tomu má venovať. Druhá vec je, či budem kandidovať v ďalších slovenských parlamentných voľbách. To určite nie je vylúčené, ale zatiaľ je to tak ďaleko, že pred nami sú ešte oveľa závažnejšie úlohy. Možno by som spomenul, že máme veľký záujem zakoreniť PS aj v regiónoch Slovenska. Máme teraz dva roky pred komunálnymi voľbami, aby sme naozaj vybudovali štruktúru, aby sme tam mali svojich starostov a poslancov, aby sme sa stali naozaj silnou chrbtovou kosťou demokratických síl na Slovensku.
Vyjadrili ste sa, že tieto voľby budú akoby vaším testom, že doteraz ste sa cítili viac ako úradník. Ste teda už aj politik? Získali ste viac krúžkov ako napríklad pán Blaha, ktorý mal mimoriadne silné očakávania uspieť.
Ten počet krúžkov je v niečom zaväzujúci. Určite keď sme hovorili o tom, že to je pre mňa určitým testom, tak táto prvá skúška bola úspešná. Ale ako som povedal, až po tom, ako úplne zhodnotíme výsledky, budem hovoriť o svojej budúcej politickej kariére. Mám ale taký pocit, že to stále bude kombinácia. Nerád by som upustil úplne od tých odborných tém. Aj preto teraz vytvárame ten nový tím, analytickú jednotku, ktorá mi poskytne priestor hovoriť do odbornejších tém. Ale zdá sa, že ani tú politiku neviem celkom vytesniť. Takže do budúcna to bude nejaká kombinácia týchto dvoch vecí.
Naznačuje počet krúžkov, ktoré ste získali, podľa vás aj to, že ste sa identifikovali skôr ako stredopravičiar? Pomáha táto ambícia posunúť sa viac do stredu aj Progresívnemu Slovensku, budete pokračovať v tomto duchu aj v europarlamente?
To som hovoril hneď na prvej tlačovke, že sa mi veľmi páči ambícia pána Šimečku, jeho dlhodobejšia vízia, že ak naozaj chceme byť úspešní na Slovensku, musíme viac oslovovať stredových voličov. Aj ja by som chcel byť jedným z tých ľudí, ktorí by tento prúd mohli na Slovensku posilniť, predovšetkým v ekonomických oblastiach, kde som pôsobil doteraz. Takže áno, mám ambíciu, aby PS bolo takou viac rozkročenou stranou, aby naozaj vedelo reprezentovať aj stredových a dokonca aj mierne konzervatívnych ľudí.
Čítajte viac Šimečka: PS je dnes najsilnejšou liberálnou stranou v Európe, na výsledok musíme nadviazaťČiže si viete predstaviť, že sa PS začne posúvať možno aj v hodnotových otázkach, mimo ekonomických?
Áno, ja si myslím, že dôležité je otvárať aj témy, ktoré teraz možno menej rezonovali v rámci strany. Určite tam vždy zostanú ľudia, pre ktorých sú veľmi dôležité hodnotové otázky, ale to neznamená, že nemôžu prísť ľudia, ktorí môžu mať možno odlišný, alebo menej intenzívny názor. Ja som prišiel do eurovolieb aj na to, aby som spájal politické sily. To, že sa nezhodneme vo všetkom, je normálne, v opačnom prípade by tej politickej strane stačil jeden člen. Bez toho, aby sme obsadili silnejšie stred, sa podľa mňa nedá uspieť dlhodobo.
Chcete teda otvárať aj témy, ktoré ste doteraz neotvárali. Aké máte na mysli?
Tým, že ja som pôsobil hlavne v ekonomických témach, pre mňa je táto oblasť kľúčová a zároveň doteraz menej rezonujúca v Progresívnom Slovensku. Netýka sa to len Slovenska, ale aj samotnej Európy.
Aby si to vedel konkrétnejšie predstaviť aj čitateľ, aké sú to témy?
Doteraz bol môj pocit taký, že PS sa menej sústredilo napríklad na otázky konkurencieschopnosti, akým spôsobom mať povedzme, pragmatickejší prístup k ekonomickým otázkam. Ja to vnímam tak, že Európa potrebuje digitálnu a zelenú transformáciu a treba to urobiť tak, aby sme sa k tým cieľom dostali rozumne, aby sme neohrozovali konkurencieschopnosť Slovenska, aby sme napríklad využívali jadrovú energiu. To sú témy, ktoré prinášam na stôl.
Takže sa budete snažiť o to, aby napríklad zahraničnopolitické otázky, alebo otázky domácej politiky viac prekričala vo vašej kampani ekonomika?
Nie nutne, ale myslím si, že tam mám čo ponúknuť. Robil som to 20 rokov, preto sa v téme cítim byť silný. Nehovorím, že tieto ekonomické témy všetko prehlušia, ale pre mňa je dôležité, že ak stagnujeme v dobiehaní, ani nemôžeme očakávať od ľudí, že po ekonomických krízach budú mať pokojnejší život. Môžeme sa s nimi rozprávať aj o iných témach, ale toto je veľmi kľúčový základ. Podľa mňa je nevyhnutné, aby sme sa ekonomicky cítili lepšie, potom môžeme rozoberať aj iné témy, ktoré sú pre nás dôležité.
Čiže ekonomika bude nosným pilierom, viete si predstaviť tým možno osloviť aj viac voličov koaličných strán?
My sa musíme rozprávať aj s voličmi súčasných koaličných strán. Už som strávil mnoho hodín v dodávke, cestujúc po celom Slovensku a mal som pocit, že dosť často dochádza k tomu, že ľudia dostávajú informácie len z jedného kanála. Potom ani nevedia, že existuje vôbec nejaký opačný názor, iný argument. A to sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa naozaj sústredíme viac aj na regióny a budeme prinášať aj také ekonomickejšie, chlebové témy.
Keď sa vrátime do europarlamentu, naozaj tam budete mať silnú pozíciu, chcete tam svojím pôsobením akoby vyvažovať slovenskú vládu?
Tam nejde ani o vyvažovanie vlády. Na to sú tu poslanci u nás v parlamente. Nám ide o to, že naozaj patríme do frakcie, ktorá bola medzi troma, ktoré tvrdili muziku v európskom parlamente a dokázali sme niečo ovplyvniť. Keď sa pozrieme na úplne jednoduché štatistiky, kto mal koľko úspešných pozmeňovákov, vidíme, že aj tie strany, ktoré ste spomínali, do toho veľmi nepatria. Mnohé mali úspešnosť prakticky nula, teda síce chodili do europarlamentu, ale nevedeli nič reálne ovplyvniť. No my tým, že naozaj máme silné osobnosti na kandidátke, sa budeme vedieť venovať nielen dvom až trom témam, ale až šesť ľudí bude súčasťou mašinérie, ktorá rozhoduje.
Čo sa týka toho pôsobenia, už viete, v akých výboroch sa chcete angažovať?
Ja mám záujem predovšetkým o ekonomický výbor a rozpočtový výbor. Nosné témy sme mali aj v predvolebnom programe. Prvá téma bola práve ekonomika Európy. Ja som sa tomu venoval aj počas svojej odbornej kariéry, že kým v tých zelených témach je EÚ vo svete dosť popredu, v digitálnej transformácii a v umelej inteligencii trošku zaostávame. V niečom za Čínou, v niečom za Spojenými štátmi. To treba zmeniť a na to bude treba aj zdroje. Preto aj keď budú prebiehať debaty, na čo najbližšie míňať európske zdroje, jednoznačne musia smerovať viac práve do týchto oblastí. Druhá téma bola viacej taká lokálna, viac pre našich ľudí. Chceli by sme docieliť, aby peniaze z európskeho rozpočtu sčasti smerovali aj priamo do regiónov a tie by o nich mohli rozhodovať. Keď sa pozrieme na tých 20 rokov, naozaj sme dostali 25 miliárd eur v čistom. Lenže keď sa pozrieme, čo sa podarilo v tých regiónoch dosiahnuť, ako dobiehali iné vyspelejšie regióny, veľa pozitívneho tam nevidíme. Z Bratislavy sa ťažšie rozhoduje o tom, čo potrebuje Snina, čo potrebujú Nové Zámky. Preto chceme viac peňazí, ale aj viac rozhodovacích právomocí do regiónov.
Veľa ste dnes hovorili aj o spájaní, o politickom strede. Už ste nejako komunikovali o vašom víťazstve aj s Ivanom Korčokom?
Ešte nie. Ja som s ním komunikoval veľmi intenzívne ešte predtým, pretože chcem, aby sme spájali silné osobnosti na Slovensku v prospech prodemokratických síl, ale pán Korčok sa vyjadril, že až po týchto voľbách. Vie, že u nás má dvere otvorené, ale to rozhodnutie je, samozrejme, na ňom. Určite má aj iné ponuky a musí si zvážiť, kde vidí tú pridanú hodnotu.
Rastie p. Korčokovi konkurencia v otázke, kto preberie vedenie PS? Napríklad aj po tomto vašom úspechu v eurovoľbách?
Ja naozaj nemám takéto ambície. Ja som išiel teraz vyslovene za mandátom do Európskeho parlamentu, všetko ostatné uvidíme. Ja som v tejto pozícii rád, napĺňa ma robiť odbornú prácu. Zatiaľ nemám inú politickú ambíciu, keby som chcel byť predsedom strany, veľa ľudí mi už hovorilo, aby som si založil vlastnú stranu a tej predsedať. Ale asi to nebol môj detský sen – byť predsedom politickej strany.
Prečo si myslíte, že ste vyhrali práve vy, hoci v kampani bola aj veľmi silná mobilizácia vášho oponenta, Smeru?
Dôvod, ako sa nám to podarilo, je podobný ako v parlamentných voľbách. Vedeli sme mobilizovať lepšie, vedeli sme lepšie komunikovať s našimi voličmi.
Ukázali výsledky, že názorová polarizácia na Slovensku je naozaj veľká, alebo tam vidíte možno priestor na nejaké zmierenia, spoluprácu aspoň na tej európskej úrovni?
Myslím, že je tam priestor na spoluprácu. Náš parlament je komplikovanejší, tam dosť často riešime hodnotové, kultúrne otázky, no v europarlamente ide skôr o tie technokratické veci, kde sa ľudia podľa mňa vedia lepšie zhodnúť, hoci by boli z Hlasu, zo Smeru, z PS či z KDH. Ja som veľmi pragmatický človek, keď sme napríklad vstupovali do eurozóny, tak som spolupracoval so Smerom, alebo aj keď sme robili projekt Hodnoty za peniaze. Ja neškatuľkujem ľudí na zlých a dobrých. Počas kampane som zistil, že asi nebudem vedieť spolupracovať so všetkými zvolenými europoslancami z druhej najsilnejšej strany, no stále je tam priestor na nejaký konsenzus.