V ostatných eurovoľbách sa Slovensko svojou účasťou prvýkrát neocitlo na chvoste Európskej únie. Znamená to, že si ľudia viac uvedomujú dôležitosť europarlamentu a toho, akých zástupcov do nej pošlú? “Z môjho pohľadu to znamená najmä to, že sa politickým stranám podarilo viac mobilizovať jadro svojich voličov. Podarilo sa to tak pro-európskemu táboru, ale aj stranám, ktoré komunikovali veľmi výrazne Európsku úniu ako hrozbu,” hovorí šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.
Počtom mandátov vyhralo voľby Progresívne Slovensko. Porazilo by na základe týchto výsledkov Smer aj v parlamentných voľbách? “Je mnoho voličov, ktorí chodia pravidelne k voľbám do národnej rady alebo prezidentským, pre ktorých jednoducho tieto voľby nie sú zaujímavé. Ich výsledok sa preto nedá nejakým spôsobom premietať na to, ako dopadnú najbližšie voľby. Navyše, keď ich máme až o tri či štyri roky. Takže z toho by som nevyvodzovala nejaké ďalekosiahle závery.” tvrdí Gabrižová.
Smer interpretoval výsledok volieb ako víťazstvo národných a konzervatívnych síl. Uchádzať sa však chce o členstvo v európskej frakcii socialistov, odkiaľ ich aj s hlasom vylúčili kvôli vláde s SNS. Má šancu uspieť? “Nemám pocit, že by došlo k nejakej zásadnej zmene v postojoch európskych socialistov ohľadom nespokojnosti s faktom, že Smer a Hlas vládnu s SNS,” hovorí zahraničnopolitický redaktor Andrej Matišák. “Myslím si, že frakcia by mala veľký problém toto vysvetliť navonok, že sa podpíše aj pod program, s ktorým Smer išiel do eurovolieb,” dodáva Zuzana Gabrižová.
Krajná pravica a euroskeptickí, radikálni politici vyšli z týchto volieb, najmä pre úspech vo Francúzsku, Rakúsku, Holandsku či Nemecku, posilnení. Podľa analytikov to však stále neznamená, že europarlament bude krajne pravicovými silami paralyzovaný. Čo však môže Európskou úniou zamávať viac, je riskantný krok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v reakcii na svoju porážku v eurovoľbách rozpustil národný parlament a vypísal na koniec mesiaca nové voľby. Vyjde mu tento vabank? “Myslím si, že nevyjde, ale počkáme si na voličov samozrejme,” predpovedá Matišák.
Aká budúcnosť teda čaká úniu po eurovoľbách? Možno očakávať zásadné zmeny v nastavených politikách, napríklad ohľadom zelenej transformácie či podpore Ukrajiny? ”V uplynulom období sa zelené opatrenia týkali predovšetkým priemyslu. Teraz sa však niektoré dotknú viac aj domácností a spotrebiteľov. Takže green deal prichádza do citlivejšej fázy a tu sa naozaj v niektorých témach môže nový európsky parlament k tomu postaviť inak,” tvrdí Gabrižová.
“Stále v tom európskom parlamente zostala väčšina pre to, aby sme Ukrajine pomáhali, aby sme ju jednoznačne podporovali. Ale v istom momente sa môže v priebehu času vytvoriť blokovacia časť na úrovni Európskej rady a výborov, ktorá možno nebude až tak veľa robiť pre Ukrajinu,” uzatvára Andrej Matišák. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda, ktorý vznikol v spolupráci s kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku.