Eurovoľby 2024

Sledujte s Pravdou priebeh volieb do Európskeho parlamentu.

Republika

strana kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu pod číslom 11

Kandidátka strany v eurovoľbách 2024

1. Milan Uhrík, Ing., PhD. 39 r., europoslanec Nitra
2. Milan Mazurek, Bc. 30 r., živnostník Spišská Belá
3. Miroslav Suja, PaedDr. Mgr. 48 r., konateľ spoločnosti Detva
4. Jozef Viktorín, PhDr. 63 r., generál vo výslužbe Solčany
5. Pavol Slota, Ing. 43 r., konateľ spoločnosti Žilina
6. Miroslav Kamenský, JUDr. 57 r., advokát Banská Bystrica
7. Marek Géci, JUDr. 40 r., právnik Ludanice
8. Marián Ďuriš, Bc. 34 r., zahranično-politický poradca Partizánske
9. Ondrej Ďurica, 46 r., konateľ spoločnosti Nitra
10. Miroslav Heredoš, 42 r., podnikateľ Bratislava
11. Anna Belousovová, RNDr. 64 r., zástupkyňa primátora Čadca
12. Andrej Janco, MUDr. 66 r., lekár Košice
13. Ľubomír Huďo, PhDr. 60 r., asistent europoslanca Bratislava
14. Lívia Pavlíková, 22 r., aktivistka Spišské Podhradie
15. Tibor Eliot Rostás, Mgr. Art. 54 r., publicista a spisovateľ Topoľnica

Líder kandidátky

Milan Uhrík

Milan Uhrík (39) je slovenský europoslanec a predseda hnutia Republika. Do Európskeho parlamentu bol zvolený v roku 2019 na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá sa netajila sympatiami k fašistickému Slovenskému štátu a k jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi. Uhrík opustil stranu v roku 2021, keď spoločne s Milanom Mazurekom, Miroslavom Sujom a Ondrejom Ďuricom oznámili ambíciu prísť s vlastným politickým subjektom.

Milan Uhrík na pôde europarlamentu. Foto: TASR, Jaroslav Novák
uhrík Milan Uhrík na pôde europarlamentu.

Uhrík pôsobil v rokoch 2016–2019 ako poslanec Národnej rady SR, súbežne od roku 2017–2019 vykonával funkciu poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja. V období, keď bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba, Uhrík viedol Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja.

Uhrík sa do pozornosti dostal viacerými výrokmi, medzi nimi napríklad takými, v ktorých sa nevedel jasne vyjadriť k holokaustu.

Programové priority

Priority zahraničnej politiky strany:

Zahraničná politika Slovenskej republiky musí presadzovať národno-štátny záujem a reflektovať hodnoty a tradície vyznávané Slovenskom a jeho občanmi. V hnutí REPUBLIKA vnímame zložitosť a komplexnosť geopolitických vzťahov a neoceniteľný význam diplomacie pre zachovanie mieru a prosperity.

Uvedomujeme si, že v hospodárskej konkurencii voči svetu musia európske štáty navzájom spolupracovať. Nestotožňujeme sa však so súčasným politickým smerovaním EÚ. Presadzujeme zásadnú reformu EÚ a jej návrat k výlučne hospodárskemu združeniu suverénnych národných štátov, kde bude rešpektovaná sloboda pohybu a podporovaná technologická a inovačná spolupráca. Ak sa reformu EÚ nepodarí presadiť, sme pripravení iniciovať referendum o vystúpení Slovenska z EÚ. Chceme byť súčasťou európskej spolupráce, ale nie súčasťou európskeho žalára národov pod diktátom progresívneho Bruselu a Washingtonu. V protiváhe voči súčasnej nátlakovej politike EÚ chceme výrazne posilniť spoluprácu Slovenska v rámci združenia V4.

Nepozeráme sa však len na západ, ale aj na východ. Okrem trvalej hospodárskej spolupráce s európskym priestorom chceme rozvíjať aj obchodné vzťahy s Ruskou federáciou, Čínou, Indiou, ďalšími krajinami BRICS-u či inými relevantnými ekonomikami vo svete. Vnímame postupný presun geopolitického a ekonomického ťažiska sveta do ázijsko-pacifického regiónu a Slovenská republika musí byť na tieto príležitosti pripravená. V tomto kontexte plne rešpektujeme svojbytnosť národov a odlišnosť ich kultúr a vyzdvihujeme dôležitosť princípu nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov, vrátane dodržiavania medzinárodného práva ako garancie mieru a stability pre celý svet.

Predvolebné prieskumy

AKO
Focus
Ipsos
SANEP
5% hranica zvoliteľnosti
8,7%
5. 6. 2024 Ipsos
9,1%
30. 5. 2024 SANEP
9,0%
23. 5. 2024 Ipsos
8,5%
20. 5. 2024 AKO
7,5%
24. 4. 2024 AKO
6,4%
19. 3. 2024 Ipsos

O strane

Republika – v rokoch 2018 – 2021 Hlas ľudu a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu je národnokonzervatívne a nacionalistické politické hnutie. V aktuálnej podobe existuje od 9. marca 2021, keď skupina poslancov Národnej rady SR a bývalých členov krajne pravicovej politickej strany ĽS-NS opustila poslanecký klub ĽS-NS a pretransformovali existujúcu politickú stranu HLAS ĽUDU.

Stranu Hlas ľudu pôvodne založil ešte v roku 2002 bývalý politik HZDS a neskorší slovenský prezident Ivan Gašparovič ako Hnutie za demokraciu (skratka HZD), pričom v rokoch 2006 – 2018 strana vykazovala pasivitu, až kým ju v roku 2018 prevzal a premenoval poslanec NR SR Peter Marček.

V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol svoju stranu kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽS-NS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu Kotlebu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany. Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že Republika nebude klonom ĽSNS.

Marček ponúkol stranu uhríkovcom pod podmienkou, že bude na siedmom mieste kandidačnej listiny. „Presvedčili ma, že žiadne prvky fašizmu alebo nacizmu nebudú používať, že to všetko len Kotleba,“ povedal Marček ako člen predsedníctva, ktorý mal na starosti zahraničnú politiku. Neskôr ho uhríkovci zo strany vyhodili. Tvrdili, že je až príliš orientovaný na Moskvu.

V parlamentných voľbách 2023 skončila Republika na 8. mieste a tesne ostala za bránami NR SR – hlasy jej dalo 4,75% voličov.

Predsedovia strany
Ing. Milan Uhrík PhD. 2021 – súčasnosť