Eurovoľby 2024
Sledujte s Pravdou priebeh volieb do Európskeho parlamentu.
SMER - sociálna demokracia
strana kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu pod číslom 18Kandidátka strany v eurovoľbách 2024
Líder kandidátky
Monika Beňová
Narodila sa 15. augusta 1968 v Bratislave. Absolvovala Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave. Od roku 2000 študovala politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde postupne do roku 2007 získala bakalársky a magisterský titul a rovnako obhájila aj rigoróznu prácu a získala titul PhDr. Z prvého manželstva má syna Martina. Žije striedavo v bratislavskej Vrakuni, v Bruseli a v Štrasburgu.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Od konca 90. rokov sa aktívne angažuje v politike, pred tým podnikala a pôsobila v súkromnom sektore. V roku 1999 spoluzakladala stranu SMER a od roku 2001 do roku 2004 bola jej podpredsedníčkou. V roku 2002 bola zvolená za poslankyňu Národnej rady SR a predsedala parlamentnému Výboru pre európsku integráciu. V roku 2004 prvýkrát úspešne kandidovala do Európskeho parlamentu. Stala sa členkou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a v tom čase zároveň jej podpredsedníčkou.
Vo voľbách v roku 2009 bola zvolená do svojho druhého volebného obdobia s najväčším počtom preferenčných hlasov spomedzi slovenských kandidátov. V období 2005 – 2009 bola podpredsedníčkou Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a po roku 2009 bola poslankyňou župného parlamentu. V roku 2013 kandidovala za predsedníčku BSK. Dostala sa do druhého kola, ale skončila na druhom mieste. V roku 2014 sa tretíkrát stala poslankyňou Európskeho parlamentu. Pôsobila vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI).
V máji 2019 sa jej vo voľbách do Európskeho parlamentu podarilo opätovne získať najvyšší počet prednostných hlasov spomedzi všetkých slovenských kandidátov. Následne bola zvolená za kvestorku Európskeho parlamentu.
Programové priority
Europoslanci zvolení za stranu SMER – SSD sa budú veľmi jasne stavať k téme reformy Európske únie, pokiaľ ide o návrhy na zefektívnene rozhodovania Európskej únie. Budú veľmi jednoznačne opakovať, že akonáhle bude odobraté členskému štátu právo veta, je to začiatok konca Európskej únie.
Druhá veľká téma migrácia, kde má SMER jasný postoj, že žiaden nelegálny migrant nesmie prekročiť slovenské hranice a je potrebné nelegálnu migráciu riešiť tam, kde vzniká.
Ďalšie témy ako ich vidím Smer: rozširovania únie, sú tu tlaky, aby sa Ukrajina stala členom EÚ, taktiež balkánske krajiny. Potom téma spoločnej poľnohospodárskej politiky, jednotného trhu, kde narážame na problém dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, ktorý často poškodzuje farmárov na území únie. Tu sa teda tiež bude očakávať, že naši poslanci budú chrániť národnoštátne záujmy v tejto oblasti.
Predvolebné prieskumy
Kanidujúce polit. strany
Všetky stranyO strane Smer
SMER – sociálna demokracia, skrátene SMER – SD, tvrdí o sebe, že je sociálnodemokratická politická strana, ľavicovo a konzervatívne orientovaná. Zaregistrovaná bola dňa 8. novembra 1999. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana tretej cesty, neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra. Strana bola pro-európska, v sociálnych otázkach vzhľadom na proklamované stredoľavé smerovanie je však značne konzervatívna.
Smer vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky vlády Ivety Radičovej v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo voľbách v roku 2012 sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po parlamentných voľbách v roku 2016 strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so Slovenskou národnou stranou a stranami MOST-HÍD a #SIEŤ (len do 1. septembra 2016).
Po parlamentných voľbách vo februári 2020 bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku Robert Fico.
Po februárových voľbách, v ktorých strana získala ako druhá najúspešnejšia 18,29 percenta a dostala sa do opozície, začalo eskalovať napätie medzi vtedajším lídrom smeru Petrom Pellegrinim a predsedom Robertom Ficom. Vyvrcholilo to odchodom Pellegriniho z postu podpredsedu Smeru a založením vlastnej strany Hlas – SD.
Smer sa v predčasných parlamentných voľbách stal ich víťazom so ziskom 22,94 % hlasov a vytvoril vládu, na čelo ktorej sa štvrtý raz postavil Robert Fico.
Smer má aktuálne v europarlamente dve poslankyne: Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová.
| Predsedovia strany | |
|---|---|
| Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. | 1999 – súčasnosť |