Eurovoľby 2024

Sledujte s Pravdou priebeh volieb do Európskeho parlamentu.

Sloboda a Solidarita

strana kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu pod číslom 20

Kandidátka strany v eurovoľbách 2024

1. Richard Sulík, Ing. 56 r., poslanec parlamentu Bratislava
2. Eugen Jurzyca, Ing. 66 r., europoslanec Bratislava
3. Vladimíra Marcinková, Mgr. 32 r., poslankyňa parlamentu Spišský Hrhov
4. Jana Bittó Cigániková, Mgr., MBA 40 r., poslankyňa parlamentu Bratislava
5. Karol Galek, RNDr., MSc. 44 r., expert na energetiku Svit
6. Ján Oravec, PhDr., CSc. 60 r., podnikateľ Cerová
7. Simona Čerevková, JUDr., PhD. 37 r., advokátka Humenné
8. Slavomíra Henčeková, Mgr., PhD., LL.M. 33 r., právnička, asistentka poslanca parlamentu Bratislava
9. Juraj Krúpa, PhDr. 47 r., poslanec parlamentu Bratislava
10. Miroslav Žiak, Ing. 36 r., expert na potravinárstvo Prievidza
11. Katarína Surmíková Tatranská, Mgr., MBA 49 r., podnikateľka, konzultantka Tomášov
12. Jana Somorovská, Ing. 50 r., podpredsedníčka predstavenstva Bratislava
13. Ľudovít Paulis, MUDr. RNDr., PhD., MPH 43 r., vysokoškolský učiteľ, vedec Nitra
14. Ladislav Kuna, Ing. 25 r., generálny manažér politickej strany Myjava
15. Radka Wagingerová, Bc. 24 r., študentka, koordinátorka projektov Pezinok

Líder kandidátky

Richard Sulík

56 rokov, VŠ vzdelanie, poslanec NR SR, Bratislava

Richard Sulík. Foto: Ivan Majerský
Richard Sulík, SaS, Saska Richard Sulík.

Donedávna predseda SaS, dnes kandidát do europarlamentu, kde má v pláne zopakovať, čo sa mu už raz podarilo – zodpovedne zastupovať Slovensko. Na webe SaS o ňom píšu: Mohol by toho veľa nasľubovať a mnohí by mu určite uverili. Ale Richard Sulík radšej´povie veci tak, ako naozaj sú. Že pečené holuby neexistujú. Že mať perfektne vypracovaný program je základ. Že pristupovať k problémom rozvážne a so zdravým rozumom je tá ťažšia cesta, ale žiadna iná k riešeniu nevedie.

Richard Sulík bol vo svojej politickej kariére okrem predsedu strany a poslanca NR SR aj europoslanec (2014–2019), podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva (2020–2022) a predseda NR SR (2010–2011).

Programové priority

My sme EÚ

Slovensko je Európska únia, ktorej sme integrálnou súčasťou a na tom nesmieme nič meniť. Mesiac pred voľbami do Európskeho parlamentu si budeme pripomínať 20. výročie vstupu Slovenska do EÚ.

Naše členstvo v EÚ je mimoriadne úspešným príbehom. Strana Sloboda a Solidarita a všetci jej kandidáti do Európskeho parlamentu sú pripravení prispieť k tomu, aby tento úspešný príbeh pokračoval aj naďalej.

Predkladáme ucelenú víziu o tom, akým smerom by sa mala EÚ uberať, aby bola pre Slovensko stabilnou civilizačnou kotvou, ktorú v dnešnom nestabilnom svete potrebujeme.

Právo veta je dôležité
Každý štát alebo medzinárodná organizácia má tendencie zväčšovať sa a žiadať o širšie kompetencie alebo o navýšenie vlastného rozpočtu. Aj preto je zachovanie práva veta kľúčové pre jednotlivé národné záujmy. Životným záujmom Slovenska je konkurencieschop­nosť, ktorá môže byť ohrozená napríklad v prípade harmonizácie daní.

Bezpečná Európa
Vojna na Ukrajine bola tvrdým budíčkom pre všetky krajiny Európy. Krajiny Európy si neplnili svoje záväzky voči NATO, a to vynakladať 2 % výdavkov na obranu. Štát nemá žiadnu dôležitejšiu funkciu ako obranu života a majetku vlastných občanov. SaS považuje 2 % výdavkov na obranu za výdavkové minimum.

Dlh nie je riešenie, ale problém
Tempo zadlžovania európskych štátov bolo neprimerané už pred vypuknutím pandémie, no tá tempo zadlžovania jednotlivých európskych štátov ešte zrýchlila. Navyše sme ako EÚ prijali nové spoločné dlhy vo forme Next Generation Europe.

SaS je presvedčená, že vytvorenie eurofondov pod názvom „Plán obnovy“ má ostať jednorazovým krokom. Už dnes však vidíme tendencie ľavicovo-etatistických politikov, ktorí sa snažia presadiť, aby bol spoločný dlh trvalý a nie dočasný.

EÚ ako relevantný globálny hráč
Európska únia musí byť globálnym, relevantným hráčom na trhu, nie skanzenom, ktorým sa pod vplyvom regulácií stáva. Tento trend sa dá zvrátiť, ak EÚ upustí od iniciatív, ktoré nemá šancu globálne presadiť. Cestou k tomu, aby sa EÚ stala globálnym lídrom, je viac trhu a menej regulácií.

Odmietame ilegálnu imigráciu
Základnou úlohou štátu je schopnosť zabezpečiť hranice proti ilegálnej imigrácii. Pod vplyvom viacerých paralelne bežiacich kríz sa zväčšuje tlak na efektívnu ochranu schengenského priestoru. SaS si riziká ilegálnej imigrácie uvedomuje, preto podporíme iniciatívy, ktoré zvýšia ochranu schengenských hraníc. Zároveň požadujeme zriadenie azylových centier na území tretích krajín mimo EÚ.

SaS si však uvedomuje, že legálna imigrácia kvalifikovaných pracovníkov je aj kvôli starnúcej populácii Európskej únie potrebná, no podľa transparentných a vopred stanovených kritérií.

Energeticky bezpečná EÚ a jadro na prvom mieste
Vojna na Ukrajine odhalila v plnej nahote energetickú závislosť Európy od externých dodávateľov, osobitne z Ruska. SaS bude podporovať efektívne zvyšovanie energetickej bezpečnosti EÚ. Prioritou musia byť opatrenia, ktoré nám pomôžu zvýšiť cenovú dostupnosť, bezpečnosť a udržateľnosť. Jadrová energia všetky tieto parametre spĺňa. Odklon od jadrovej energie považuje SaS za zásadnú chybu, ktorou si EÚ strieľala do vlastných nôh. SaS rovnako podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie všade tam, kde je to vhodné, rozumné a dáva ekonomický zmysel.

Zelenšia, nie červenšia Európa
Pri opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov sú často uprednostňované riešenia, ktoré sú neefektívne a drahé. SaS bude preto požadovať aby sa pri riešení klimatickej zmeny korektne vyčíslili náklady a prínosy jednotlivých politík.

Snahou EÚ je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Výsledkom však nie je zlepšenie klímy, ale dlhodobo nízky hospodársky rast a klesajúca konkurencieschop­nosť Európy. SaS bude podporovať prehodnotenie už schválených alebo pripravovaných legislatívnych návrhov týkajúcich sa Green dealu s cieľom zabrániť ďalšiemu poklesu konkurencieschop­nosti a životnej úrovne obyvateľov EÚ.

Sociálna Európa
Funkčnú sociálnu politiku podporujeme a považujeme ju za garanciu kvality života, ktorú má EÚ v porovnaní so svetom vysokú. Kľúčové však je, aby sa neotvárali nožnice medzi tvorbou bohatstva (produktivitou) a jeho prerozdeľovaním prostredníctvom nástrojov sociálnej politiky. V oblasti minimálnej mzdy bude SaS dôsledne presadzovať právo ich nastavenia tak, aby nepoškodzovali ekonomický rast a neznemožňovali časti ľudí na Slovensku zamestnať sa.

Európa osobných slobôd
Európska únia vznikla aj preto, aby svojim občanom zabezpečila voľný pohyb tovarov, kapitálu, služieb a osôb. Vďaka vnútornému európskemu trhu má každý občan právo žiť, pracovať, študovať a podnikať v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Sloboda jednotlivca je pre SaS posvätná. Počas budúceho volebného obdobia podporíme všetky iniciatívy, ktoré osobné slobody rozšíria a naopak, postavíme sa proti iniciatívam, ktoré nám z osobných slobôd uberajú.

Predvolebné prieskumy

AKO
Focus
Ipsos
SANEP
5% hranica zvoliteľnosti
6,5%
24. 4. 2024 AKO
4,6%
19. 3. 2024 Focus

O strane SaS

Sloboda a Solidarita je pravicovo-liberálna strana, dôsledne bojujúca za ekonomickú a osobnú slobodu jednotlivca. Liberalizmus sa prejavuje najmä v ekonomických otázkach a v myšlienke „menej štátu“. V kontexte zahraničnej politiky je euroskeptická. Strana vznikla v roku 2009 a až donedávna mala jediného predsedu Richarda Sulíka.

Vo svojich prvých parlamentných voľbách v roku 2010, SaS získala 12,14 % (22 mandátov), a bola v rokoch 2010 – 2012 súčasťou vládnej koalície. V rokoch 2012 – 2020 pôsobila v parlamentnej opozícii. Po voľbách v roku 2020 sa opätovne stala súčasťou vládnej koalície.

Po parlamentných voľbách vo februári 2020 vstúpila SaS do rokovaní o zostavení vlády pod vedením Igora Matoviča s hnutím OĽaNO a stranami Sme rodina a Za ľudí. Hovorilo sa aj o možnosti zostavenia trojkoalície bez jednej z troch menších strán, avšak napokon sa lídri dohodli na zostavení štvorkoalície, ktorá sa v NR SR opierala o 95 poslancov, čo je na Slovensku tzv. ústavná väčšina.

SaS obsadila vo vláde tri ministerstvá – hospodárstvo, školstvo a zahraničné veci. Na čelo ministerstva hospodárstva sa postavil predseda strany Richard Sulík so štátnymi tajomníkmi Karolom Galekom (energetika) a Jánom Oravcom (podnikateľské prostredie), ministrom školstva sa stal Branislav Gröhling so štátnymi tajomníkmi Monikou Filipovou (menšinové školstvo), Ľudovítom Paulisom (veda, výskum a vysoké školy) a Ivanom Husárom (šport). Na ministerstvo zahraničných vecí SaS nominovala dlhoročného diplomata Ivana Korčoka, ktorého štátnym tajomníkom sa stal Martin Klus.

Na začiatku septembra 2022 ministri SaS vládu opustili vládu, ktorú od apríla 2021 namiesto Igora Matoviča viedol Eduard Heger. Strana v decembri 2022 podala návrh na vyslovenie nedôvery Hegerovej vláde. Tá potom viedla krajinu až do mája 2023, kým prezidentka Čaputová nevymenovala úradnícku vládu s premiérom Ľudovítom Ódorom.

V predčasných voľbách 30. septembra 2023 získala Sloboda a solidarita 6,32 % a 11 poslaneckých kresiel. Krátko na to Richard Sulík avizoval, že sa vzdá funkcie predsedu strany a povedie jej kandidátku so eurovolieb. V marci 2024 sa jej predsedom stal Branislav Gröhling .

Na európskej úrovni sa strana prezentuje eurorealisticky až mierne euroskepticky. V Európskom parlamente má SaS jedného poslanca, Eugena Jurzycu, vo frakcii Európski konzervatívci a reformisti.

Predsedovia strany
Ing. Richard Sulík 2009 – 2024
Branislav Gröhling 2024 – súčasnosť