Na Slovensku už hospodári viacero spoločností so zmiešanou kapitálovou účasťou, ktoré si pôdu nielen prenajímajú, ale ju aj nakupujú. Devízový zákon síce neumožňoval nakupovať pôdu fyzickým osobám – cudzincom jednotlivcom, ale firmy, teda právnické osoby, ju nakupovať mohli.
„Ofi ciálne neexistuje prehľad o tom, koľko pôdy si farmári z Dánska či Holandska podnikajúci na Slovensku nakúpili, ale nepochybujeme o tom, že pôdu nakupovali a budú nakupovať,“ povedal bývalý dlhoročný predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Farmári zo západnej Európy sa najviac zaujímajú o kvalitné pôdy v Podunajskej nížine a na Trnavskej tabuli. „Po Levickom okrese chodia emisári talianskych či dánskych podnikateľov a skupujú pre nich pôdu. Predpokladáme, že majú v rukách už okolo päťtisíc hektárov,“ odhadol predseda PD Jur nad Hronom Ladislav Kazlov.
Zvýšený dopyt po pôde zo strany zahraničných podnikateľov je v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky. Poľnohospodári preto žiadajú, aby si Slovensko podobne ako Maďarsko vymohlo od Bruselu predĺženie zákazu predaja pôdy o ďalšie tri roky.
„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka požiada Európsku komisiu o predĺženie, ale zároveň musíme pripomenúť, že stále tu zostáva možnosť nákupu slovenskej pôdy zahraničnými právnickými osobami,“ konštatovala Monika Szabová z mediálneho odboru ministerstva.
„Každé opatrenie brániace predaju pôdy je dobré,“ reagoval hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Pripomenul, že pôda je pre poľnohospodárov základný výrobný prostriedok a keď im ju vykúpia cudzinci, nebudú mať na čom hospodáriť.
Niektoré slovenské poľnohospodárske podniky začali už dávnejšie nakupovať pôdu v snahe udržať si pod kontrolou aspoň jadro chotára. Družstvám však na väčšie nákupy chýbajú peniaze. Napríklad družstvo Devio Nové Sady nakúpilo zo 4 600 hektárov obhospodarovanej pôdy doteraz 600 hektárov.
„Je to málo, ale v najhoršom máme aspoň akú–takú základňu na výrobu krmív pre dobytok a ošípané,“ povedal predseda družstva Ivan Oravec. Obáva sa, že slovenskí poľnohospodári budú v súťaži o nákup pôdy so zahraničnými investormi ťahať za kratší koniec. „Čím horšie sa bude ľuďom žiť, tým skôr začnú predávať pôdu cudzincom. A ľuďom sa dnes nežije ľahko. Kto ponúkne viac, ten pôdu získa,“ myslí si Oravec. Jedinou brzdou rýchleho výpredaja pôdy je rozdrobené a rozptýlené vlastníctvo k pôde. To sťažuje predaj pôdy tak domácim, ako aj zahraničným záujemcom.
Minister Zsolt Simon chce uľahčiť farmárom a družstvám situáciu aspoň tak, že im Slovenský pozemkový fond začne v roku 2011 predávať pôdu pod hospodárskymi strediskami. „Na predaj bude štátna pôda, ako aj pôda nezistených vlastníkov pôdy. Cenu pozemkov určia znalecké posudky,“ uviedol Simon. Týmto krokom chce ministerstvo prispieť k tomu, aby poľnohospodárom, ktorým patria budovy, patrila aj pôda, na ktorej stoja.