Dôvodom na rušenie má byť podľa ministerstva fakt, že ich prevádzka bola pôvodne plánovaná pre veľkú armádu, z ktorej zostal len zlomok. „Už v súčasnosti lôžková kapacita rezortných zotavovní podstatne prekračuje potreby rezortu. Je preto nevyhnutné pristúpiť k zefektívneniu ich činnosti a fungovania na základe racionálnych kritérií,“ odkázal hovorca rezortu Ivan Rudolf.
Skutočnosť, že by si zariadenia na seba dokázali zarobiť aj komerčnou prevádzkou, ministerstvo nepovažuje za pravdepodobnú. „Zisk, ktorý dosiaľ dosahovali, bol totiž ovplyvnený množstvom zákaziek z rezortu obrany. My však budeme zužovať cieľovú skupinu ľudí, ktorí majú povinné rehabilitácie čiastočne refundované,“ avizuje šéf rezortu Ľubomír Galko (SaS).
Podľa pripravovaného návrhu by mali o preplácanie pobytov prísť napríklad vojnoví veteráni a výsluhoví dôchodcovia, ministerstvo financií dokonca navrhuje ponechať v systéme len vojakov v službe, a to bez ich rodinných príslušníkov.
Ekonomický analytik Pavol Kárász však varuje, že zatváranie zariadení, ktoré zvyčajne dosahujú vyrovnané až plusové výsledky hospodárenia, nie je systémovým krokom. „Môže to byť skôr krátkodobé riešenie nedostatku zdrojov, ktoré do rezortu prichádzajú. Za malé peniaze však takto môže štát prísť o to, čo by v budúcnosti mohlo pri adekvátnom riadení prinášať zisk,“ konštatuje. Navyše, štát by sa mal starať o svojich veteránov, teda vojakov, ktorí sa zúčastnili na zahraničných misiách vrátane tých najnebezpečnejších.
Zotavovne využívajú okrem profesionálnych vojakov s rodinami aj zamestnanci ministerstva a v posledných rokoch sú prístupné aj komerčne, teda pre každého, kto si pobyt zaplatí. Galko tvrdí, že ich konkurencieschopnosť je nízka. „Tieto zariadenia boli realizované pre potreby armády a často nie sú v takom stave, aby mohli rovnocenne súťažiť s konkurentmi na trhu,“ vysvetľuje.
V troch zdravotníckych zariadeniach, ktorých stopercentným akcionárom je ministerstvo obrany, pracuje dokopy 368 ľudí a priemerná mzda sa v nich pohybuje od 501 do 608 eur. Stratové sú len najväčšie Vojenské zdravotnícke zariadenia, ktoré vlani dosiahli stratu 477-tisíc eur.
Tá však nemusí byť spôsobená slabým vyťažením troch prevádzok v Piešťanoch, Tatranských Zruboch a Novej Polianke. Do výsledného hospodárenia sú totiž zarátané aj náklady na udržanie zatvorenej prevádzky Klimatických kúpeľov v Tatranských Matliaroch, ktorých strata presiahla 267-tisíc.
Rezort obrany sa Matliare už vyše roka neúspešne snaží predať a po dvoch kolách verejnej súťaže ich navrhuje odpredať v dražbe. „Po prípadnom opätovnom neúspechu s predajom prevádzky ako celku, bude areál kúpeľov ponúknutý na predaj rozdelený na tri samostatné časti,“ avizuje Rudolf. Okrem straty Matliarov sa na minuloročnom hospodárskom výsledku negatívne odrazila aj oprava zhorenej trafostanice za 100-tisíc eur a zvýšenie odpisov z dôvodu vyradenia pôvodného vrtu v Piešťanoch v zostatkovej hodnote 50-tisíc eur.
Lepšie výsledky dosiahli vlani zvyšné zotavovne. Zariadenie na Zemplínskej šírave malo zisk 11-tisíc a zotavovňa v Smrekovici vykázalo vyrovnaný rozpočet. Galko sem zároveň dočasne presunul riaditeľku svojej kancelárie Margarétu Cehlárikovú, ktorá má zefektívniť hospodárenie Smrekovice a vo funkcii dočasnej riaditeľky by mala zotrvať do riadneho výberového konania.
Výhrady k rušeniu zotavovní má aj prezident Zväzu vojakov Michal Bohunický, ktorému to pripomína kroky ministerstva v roku 2008. „Najprv štát vrazil milióny do liečebných domov v Trenčianskych Tepliciach a následne ich ministerstvo vyhlásilo za prebytočný majetok. Potom síce prešli pod ministerstvo vnútra, no dodnes chátrajú a hrozí ich odpredaj,“ hovorí. Vyradenie zotavovní považuje tiež za unáhlený krok, ktorý sa z dlhodobého hľadiska neoplatí. V každom prípade však pôjde o lukratívne nehnuteľnosti, ktoré môžu byť pre niektorých súkromníkov zaujímavé.
Čo bude so zotavovňami, má rozhodnúť vláda na základe konkrétneho modelu v Strategickom hodnotení obrany, ktoré jej predstaví Galko ešte tento mesiac. Rezort tvrdí, že v prípade rušenia zotavovní „naloží s ich majetkom čo najefektívnejšie a s cieľom udržať zamestnanosť v regióne“.