Hlasovanie sa uskutočnilo s kulisou jednej z najmohutnejších demonštrácií, ktorú do centra Atén zvolali odporcovia reformy. Zúčastnilo sa jej viac ako 100 000 ľudí.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Balík bol schválený len tesnou väčšinou poslancov zo socialistickej strany PASOK a Novej demokracie (ND) premiéra Antonisa Samarasa. Za návrh hlasovalo 153 poslancov. Po hlasovaní oznámili, že PASOK vylúčil zo strany šesť svojich poslancov a ND jedného za to, že úsporné opatrenia pri hlasovaní nepodporili. Krehká vládna väčšina má po tomto kroku v parlamente už len prevahu 169 z 300 kresiel.
Ak by poslanci neschválili program úspor vo výške 13,5 miliardy eur, porušili by podmienky veriteľov, ktorí majú krajine poskytnúť ďalšiu časť z dohodnutého záchranného úveru. Ide o 31,5 miliardy eur, bez ktorých sa Atény nezaobídu. Ak by tieto peniaze Grécko nedostalo, hrozba odchodu z eurozóny by začala nadobúdať konkrétne obrysy, rovnako ako štátny bankrot. Podľa Samarasa bez tejto pomoci by bolo Grécko po 15. novembri bez potrebných peňazí. Do 16. novembra totiž musí refinancovať dlh vo výške 5 miliárd eur.
V centre Atén proti novému balíku úspor demonštrovalo približne 100 000 ľudí. Pôvodne pokojná demonštrácia sa zvrhla na násilnú, keď polícia použila slzný plyn a vodné delo proti demonštrantom, ktorí na zaplnenom námestí hádzali zápalné bomby a kamene. V krajine pokračoval aj dvojdňový generálny štrajk, ktorá od utorka narušuje dopravu, zdravotníctvo, školstvo a ďalšie služby v celej krajine.
Foto: SITA
Grécko hlasovalo aj o budúcnosti eurozóny
Veľmi tesné „áno“ pre tretie kolo výdavkových škrtov a zvyšovania daní sa očakávalo. Rokovania sa síce začali už doobeda, no sprevádzal ich chaos a nervozita. Tá kulminovala po tom, čo Ústavný súd uviedol, že úsporné opatrenia sú protiústavné, no poslanci odhlasovali, že protiústavné nie sú. Opoziční politici na to reagovali odchodom z parlamentu a fašistická strana Zlatý úsvit vyzvala ľud na štátny prevrat.
Grécko je pod tlakom trojky veriteľov, aby prijalo ďalšie drastické opatrenia v celkovej sume 13,5 miliardy výmenou za uvoľnenie dlho odkladanej úverovej pomoci v objeme viac ako 31 miliárd eur.
„Musíme tieto opatrenia prijať, už sme sa zaviazali k ich implementácii. Sú prísne, no alternatívou je len neriadený bankrot,“ vyhlásil počas búrlivej diskusie minister financií Yannis Stournaras. To by vlastne znamenalo odchod Grécka z eurozóny, čo by mohlo naštartovať jej celkový rozpad. Podobné problémy ako Grécko totiž má aj Španielsko, Portugalsko či Cyprus.
Počas zasadania parlamentu Európska komisia zverejnila nové prognózy vývoja krajín eurozóny. Pre Grécko z nich vyplýva, že tento rok výkon ekonomiky klesne o 6 percent, na budúci rok o ďalších 4,2 percenta, no v roku 2014 sa má krajina vrátiť k rastu 0,4 percenta. Od začiatku krízy sa hrubý domáci produkt Grécka prepadol už o štvrtinu.
Parlament balíček opatrení, oficiálne nazývaný Memorandum III, schválil. Ak v nedeľu prijme aj zákon o rozpočte, môžu ministri financií eurozóny začať rokovať o znížení úrokov za pôžičku. Potom budú mať ministri financií dva týždne na schválenie pomoci. V krajinách ako Nemecko, Fínsko alebo Holandsko však môže poskytnutie úveru naraziť práve na zníženie úroku. V súčasnosti sa Grécku požičiavajú peniaze s úrokom o 1,5 percenta vyšším, ako je medzibanková úverová sadzba. Potom by však úver mal byť pre Grécko drahší len o 0,8 percenta.
Predstavitelia eurozóny su takisto blízko dohody s Európskou centrálnou bankou, v rámci ktorej by sa ECB vzdala ziskov z gréckych dlhopisov. To by Grékom ďalej odľahčilo úverovú ťarchu. Jedna verzia plánu spočíva v tom, že Grécko by zaplatilo ECB plnú dlžnú sumu a ECB by vzápätí vrátila zisk ministerstvám financií členských krajín. Tie by potom peniaze poslali späť Grécku.