Irán by podľa expertov mohol mať jadrovú bombu o pár mesiacov

Irán by do dvoch až štyroch mesiacov mohol obohatiť také množstvo uránu, ktoré by stačilo na jadrovú bombu. Na jej výrobu by potom potreboval osem až desať mesiacov. Uviedli to experti amerického mimovládneho Ústavu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť (ISIS). Analytik David Rothkopf v odbornom časopise Foreign Policy tvrdí, že v USA zvažujú možnosť rýchleho a presného útoku na iránske jadrové zariadenia.

09.10.2012 19:00
Irán, urán, jadro Foto:
Snímka zachytáva iránsky výskumný jadrový reaktor. Americký experti tvrdia, že od toho, aby mal Irán vlastnú jadrovú bombu, delí svet už len pár mesiacov.
debata (61)

Experti, ktorých citoval ISIS, svoje závery opierajú o údaje Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Prvá fáza vraj zodpovedá potrebe zhromaždiť 25 kilogramov vysoko obohateného uránu, ktorý je nevyhnutný pre výrobu jadrovej bomby. Experti upozornili, že výroba samotnej zbrane sa nemusí odhaliť, až kým by Teherán sám jej získanie neoznámil alebo neurobil skúšku.

Západ na čele s USA podozrieva Irán zo snahy vyvinúť nukleárnu zbraň, Teherán však vojenské ciele svojho jadrového programu popiera. Iránsky minister zahraničných vecí Alí Akbar Sálehí v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel obhajoval právo Iránu na obohacovanie uránu a povedal, že neexistujú žiadne dôkazy, že sa Irán usiluje o atómovú bombu, ako ho niektoré krajiny obviňujú.

Americký minister obrany Leon Panetta v septembri vyhlásil, že ak by sa Teherán rozhodol vyvinúť jadrovú zbraň, potom by USA mali najmenej rok na to ho zastaviť. Podľa Izraela, iránskeho úhlavného nepriateľa, sú Iránci schopní mať do jari dosť obohateného uránu na výrobu prvej nálože.

Izrael hrozí útokom na Irán a chce, aby boli stanovené jasné mantinely, v ktorých ešte možno dúfať v diplomatické riešenie. Rothkopf, ktorý pôsobil v administratíve bývalého amerického prezidenta Billa Clintona, tvrdí, že Izraelčania teraz prišli s návrhom oveľa menej rozsiahleho útoku, než aký plánovali predtým. Akcia by trvala len niekoľko hodín a zúčastnili by sa jej bombardéry spolu s bezpilotnými lietadlami. Izrael sám nie je schopný zasadiť iránskemu jadrovému programu dostatočne citlivú ranu, takže zmysel vraj má jedine útok spoločný alebo len americký.

Rothkopf sa domnieva, že hrozba týmto menším útokom je veľa dôveryhodnejšia ako hrozba veľkej vojenskej akcie, takže má nielen väčší odstrašujúci účinok, ale môže tiež prispieť k rozhýbaniu diplomacie.

61 debata chyba