Po tom, čo KDH, SDKÚ a Most-Híd založili Ľudovú platformu, sa najnovšie 17. novembra chystajú podpísať Memorandum pre zodpovednú pravicovú politiku. Zatiaľ však nie je uzatvorená otázka, či k memorandu prizvú aj SaS. Podľa našich zistení časť SDKÚ presadzuje, aby sa súčasťou memoranda stali aj Sulíkovi liberáli.
Líder Mostu-Híd Béla Bugár podpis memoranda nepovažuje za akúsi obdobu opozičnej zmluvy. „To sú len hodnoty, na základe ktorých by sme mali spolupracovať,“ podotkol. Po voľbách podľa neho strany riešili vnútorné problémy a teraz už spoločné.
Šéf poslaneckého klubu SDKÚ Ľudovít Kaník označil za mýtus tvrdenia, že sa opozícia nevie dohodnúť. „Je to spôsobené tým, že opozícia je posudzovaná podľa excesov niektorých poslancov z Obyčajných ľudí. Programovo sa však Obyčajní ľudia nechcú začleňovať do pravicovej opozície a nechcú ani s ňou spolupracovať,“ poznamenal.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Pravica v defenzíve.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Vznik Ľudovej platformy SDKÚ, KDH a Mostu-Híd či avizovaný podpis memoranda 17. novembra sú podľa Kaníka „spoločensko-politické sprievodné javy, ale nie je to podstatné“, keby za tým nebola konkrétna spolupráca. Dodal, že pod vedením SDKÚ opozícia bojovala za druhý pilier či Zákonník práce.
Podpredseda KDH Július Brocka považuje Ľudovú platformu za perspektívnu alternatívu voči Smeru.
Šéf SaS Richard Sulík je najnovšie presvedčený, že pravica je opäť schopná postaviť funkčnú vládu. Signálom pre voličov by mala byť podľa neho dohoda spolupracovať v župných voľbách a nájsť spoločného prezidentského kandidáta.
Bývalá premiérka Iveta Radičová počas víkendu povedala, že opozičné strany by mali ponúknuť agendu pre občanov, ako riešiť problémy, ktorými žijeme, ale zatiaľ tak neurobili. Ak sa dokážu spojiť aspoň v tom, že sa zhodnú na prezidentskom kandidátovi, tak to bude iskierka nádeje na možnú spoluprácu.
V súvislosti s prezidentskými voľbami si v relácii televízie Markíza Na telo položila otázku: „Čo pomôže viac stredopravicovým stranám? Keby sa pán Fico rozhodol kandidovať za prezidenta a bol by zvolený, nejaké dva roky pred parlamentnými voľbami, alebo nebol zvolený?“ Zdá sa, že politici opozície si tým zvlášť hlavu nelámu. „Mne je to jedno, či bude Robert Fico premiér alebo prezident,“ zareagoval Brocka.
Podľa neho je kľúčové vytvorenie alternatívy voči Smeru. Bugár má pochybnosť, či by Smer v prípade zvolenia Fica zostal pevný. „Možno by niektoré skupiny v Smere začali bojovať proti sebe a teraz ich Fico drží spolu,“ myslí si Bugár. Kaník by uvítal, keby Fico kandidoval a „vychutnal by som si to, keby sme ho porazili“. Za dôležité považuje, aby pravica postavila kandidáta schopného poraziť nominanta Smeru.
Politický analytik Ján Baránek hovorí, že tam, kde sú dvaja protivníci a jeden zaznamená neúspech, tak je to automaticky úspechom toho druhého. Ak si Fico podľa Baránka myslí, že na poste prezidenta môže byť účinnejší, pravica by si mala tento jeho názor osvojiť. Analytik poukázal aj na nedávne úvahy posilniť právomoci priamo voleného prezidenta, s čím môže Fico kalkulovať.
Politológ Pavol Marchevský hovorí, že zvolením Fica za prezidenta by vznikla ojedinelá situácia, keď by tri najdôležitejšie ústavné funkcie prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu ovládli ľudia zo Smeru. Voľbu Fica by preto nepovažoval za spôsob, ako Smer oslabiť.