„S istotou môžem potvrdiť, že jednak legislatívne predpoklady, ktoré vytvorila vláda, jednak zdroje, ktoré sú vytvorené v štátnom rozpočte, vytvoria predpoklady, aby priemerná mzda učiteľov v budúcom roku stúpla o 94 eur na 934 eur,“ povedal Kažimír. To je podľa neho 1,1-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve v budúcom roku.
Priemerná hrubá mzda učiteľov v regionálnom školstve za tento rok je asi 840 eur. „Uvedomujem si, že sú učitelia s nižšími platmi, ale sú aj učitelia s vyššími,“ povedal minister financií s tým, že niektorí učitelia majú aj vyše 1000 eur. Zvýšenia platov o päť percent sa podľa neho dočkajú aj nepedagogickí zamestnanci. Tí majú priemerný plat v rozmedzí asi 450 a 500 eur.
Premiér Robert Fico vo štvrtok vyhlásil, že priemerný hrubý plat učiteľa vzrastie asi o 50 až 60 eur. Fico podľa Kažimíra uviedol najpesimistickejšie číslo. „Ja som minister financií, vyjadrujem sa z pozície všetkých podkladov, ktoré máme jednak z ministerstva financií, aj ministerstva školstva,“ dodal.
Odborárska predáčka vyjadruje pochybnosti
Darina Nagyová, odborová predáčka z Prešovského kraja, ktorú oslovila Pravda, sa vyjadrila k uvedeným číslam spochybňujúco: „Prijateľných by bolo 10 percent do taríf, ale toto je imaginárne navýšenie. V tarifách je to prehľadné a je to nárokovateľná zložka platu. Takýmto imaginárnym príplatkom neverím. A už vôbec nie 11 percentám. Už zdravý rozum mi hovorí, že to nemôže vyjsť. Zaujímalo by ma, odkiaľ prišli k tým výpočtom, keď pred mesiacom vyrátali, že to bude päť percent, potom vypočítali, že keď sa to dá do taríf, tak to bude sedem percent. To by mohlo byť, keby sa navýšila tarifa, príplatok k platovej tarife, príplatok za triednictvo, aj keď nie každý učiteľ je triedny. Tam by to na tých sedem percent mohlo vyjsť. Ale odkiaľ majú 11 percent?! To je úplný nezmysel. Vnucujú verejnosti také čísla, aby si povedala, čo vlastne tí učitelia chcú?“
Šéf školských odborárov Pavel Ondek brífing nesledoval, ale po oboznámení sa s informáciou ministra Kažimíra, sa tiež vyjadril váhavo: „Musíme si k tomu sadnúť a prerátať to. Ďakujeme za päť percent, ale naše požiadavky splnené nie sú. Nemôžem zatiaľ povedať, či je ten výpočet, ktorý uviedol pán Kažimír správny, lebo neviem, z čoho vychádzal.“
Čaplovič: Ondek mal vypnutý mobil
Šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič informoval, že na ministerstve školstva vznikne Rada pre systémové zmeny v oblasti školstva. Členstvo v nej ponúknu osobnostiam, profesným zväzom a odborníkom. „Na nich záleží, či sa do tejto rady zapoja, či pomôžu riešiť tieto problémy,“ poznamenal minister. Čaplovič nechápe, prečo opozičné strany podali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, keďže vláda podľa neho koná. Na pôde parlamentu chce opozícia vytvoriť priestor na diskusiu o zlej situácii v školstve.
Na otázku, ako prebieha diskusia vlády a školských odborárov, minister odpovedal, že šéf školských odborárov Pavel Ondek má dnes celý deň vypnutý mobil. „Takže ten kontakt nemohol byť,“ zhodnotil. Cez víkend sa má stretnúť v televíznej diskusii s podpredsedom zväzu Martinom Matákom.
Únia miest: Zmena môže spôsobiť zánik menších škôl
Zmena nariadenia vlády, podľa ktorého majú obce od nového roka dávať celý mzdový normatív na platy učiteľov, môže mať za následok zánik menších škôl. Spôsobí to nedostatok mzdových prostriedkov. Vo svojom vyhlásení to uviedol generálny sekretár Únie miest Slovenska (ÚMS) Marián Minarovič.
„Nehovoriac o nevyhnutnom zániku malých škôl s prevahou detí z rómskej komunity,“ dodal. Minarovič tiež uviedol, že doteraz sa nepotvrdili medializované informácie, že účelovo viazané peniaze na prenesené kompetencie v školstve používajú niektoré samosprávy na financovanie iných svojich potrieb. Šéf školských odborov Pavel Ondek nedávno vyhlásil, že samosprávy školským zamestnancom vlani nevyplatili asi 28 miliónov eur určených na platy a použili ich na prevádzku škôl. Zákon v súčasnosti určuje zriaďovateľom, aby na platy dávali 90 percent mzdového normatívu.
„Zmena nariadenia nepomôže riešiť súčasné problémy, naopak, môže ich len zvýrazniť,“ podčiarkol Minarovič. Racionalizácia systému školstva je podľa neho nevyhnutná, musí však byť komplexná a postupne sa musí realizovať na základe vzájomne na seba nadväzujúcich opatrení. „Primárne je však potrebné zvýšiť objem peňazí smerovaných do školstva zo štátneho rozpočtu, nielen v budúcom roku, ale aj v rokoch nasledujúcich, v porovnateľnom podieli na HDP, ako je to v susedných krajinách,“ uzavrel.