Existenciu sústavy táborov pod názvom Čotok, ktoré sa rozkladajú na takmer sto kilometroch štvorcových, dosvedčujú satelitné snímky a tiež svedectvo bývalého väzňa. Informovala o tom Kateřina Šaldová z českej pobočky organizácie obhajujúcej ľudské práva Amnesty International (AI).
**Mučenie a verejné popravy sú bežné **
AI uviedla, že družicové snímky z oblasti odhaľujú umiestnenie tábora, jeho veľkosť a tiež podmienky, v ktorých väzni žijú. Podľa odborníkov z Amerického združenia pre podporu vedy (AAAS), ktorí analyzovali fotografie zhotovené v apríli 2011 a porovnávali ich so zábermi z roku 2002, ide o oblasť s rozlohou 92 štvorcových kilometrov, ktorá sa stále zväčšuje. Väzni tam sú umiestnení v dvoch oblastiach – v Revolučnej zóne revolučnej a v Zóne totálnej kontroly. Z tej druhej ešte nebol nikto nikdy prepustený – trom väzňom sa z nej ale podarilo utiecť.
Podľa svedectva bývalého väzňa panujú v táboroch otrasné podmienky, ktoré hraničia s otroctvom. Mučenie a iné formy ponižujúceho a brutálneho zaobchádzania s väzňami sú na dennom poriadku. Každý z nich videl na vlastné oči verejnú popravu.
„Severná Kórea musí vyjsť s pravdou von. Severokórejské úrady popierali existenciu takého obrovského koncentračného tábora po celé desaťročia,“ povedal riaditeľ AI pre ázijsko-pacifický región Sam Zarifi.
„Čotok šokuje svojou brutalitou aj Amnesty International, ktorá už zažila všeličo. Porušované tam sú snáď všetky ľudské práva a slobody, ktoré boli v minulých šesťdesiatich rokoch na medzinárodnom poli vybojované,“ dodal Zarifi.
Podľa odhadov MH je tábor v prevádzke už od 50. rokov. Za celú dobu sa však podarilo opustiť Zónu totálnej kontroly len trom ľuďom, ktorí utiekli. Okolo 30 ich potom bol prepustených z Revolučnej zóny a všetkým sa potom podarilo emigrovať zo Severnej Kórey. Podľa svedectva bývalého väzňa z Revolučnej zóny zomrelo v rokoch 1999 – 2001 v tábore okolo 40 percent ľudí na podvýživu.
Viacerí väzni netušia, prečo sú v tábore
Najnovšie satelitné zábery ukazujú štyri zo šiestich táborov, ktoré sa rozkladajú na obrovskej ploche provincií- Južný Pchjongan, Južný Hamgjong a Severný Hamgjong. Živobytie si ľudia v tábore zabezpečujú predovšetkým poľnohospodárskou činnosťou. Väzni pracujú aj v uhoľných a vápencových baniach.
Porovnanie satelitných snímok z rokov 2011 a 2002 odhaľuje, že sa tábory rýchlo rozrastajú. V jednom z nich sú držané tisícky ľudí len pre podozrenie z väzieb na niekoho stíhaného či preto, že bol zadržaný niekto z ich príbuzných. Veľká časť väzňov tiež vôbec netuší, prečo sú zavretí.
AI sa opiera o svedectvo bývalého väzňa Čong Kjon-kila, ktorý strávil tri roky v Revolučnej zóne a po prepustení utiekol zo Severnej Kórey. Organizácia má tiež na vyžiadanie k dispozícii satelitné snímky a expertnú analýzu, ktorá dokazuje existenciu tábora a približuje, ako v ňom asi prebieha každodenný život.
„V Čotoku žijú stovky tisíc ľudí bez najmenších práv a slobôd, je s nimi zaobchádzané ako s otrokmi. Ide o najstrašnejšie životné podmienky, ktoré sme za posledných päťdesiat rokov v Amnesty International zdokumentovali,“ podotkol Sam Zarifi.
„Životné podmienky v tábore sú neľudské a (severokórejský vodca) Kim Čong-il musí tento tábor okamžite zatvoriť,“ dodal.