Kollár: Slovensku hrozí katastrofa

Eurozóna by už konečne mala pripustiť bankrot nezodpovedných krajín, inak sa nakazí celá, hovorí predseda parlamentného výboru pre rozpočet a menu a šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár.

25.03.2011 20:34
sas, Kollár Foto:
Predseda parlamentného finančného výboru a poslanec za SaS Jozef Kollár.
debata (82)

Aké sú výhrady SaS k eurovalu?
V prvom rade popravde treba nazvať euroval pravým menom, a to je Európsky menový fond – tak ako je Medzinárodný menový fond. Výhrady SaS sú voči tomu, že celkový príspevok Slovenska má byť 5,8 miliardy eur. Je deklarované, že hotovostný vklad Slovenska do základného imania eurovalu je 659 miliónov, ale pri zvyšku nie je uvedený horný limit, koľko z toho budú garancie a koľko bude hotovosť, takzvaný kapitál na požiadanie. Tam pomer medzi hotovosťou a garanciami nie je stanovený. Ak by padli do problémov Portugalci, Španieli a nebodaj aj Taliani, potom sa môže stať, že celá zvyšná suma bude v hotovosti – to už by bola riadna katastrofa pre Slovensko.

V čom spočíva vaša ďalšia výhrada?
Týka sa hlasovacieho mechanizmu. Je síce pekné, že sa hlasuje jednomyseľne, teda každá krajina má právo veta, o zásadných veciach – komu sa poskytne finančná pomoc, za akých podmienok, aká bude celková úverová kapacita eurovalu a tak ďalej. Ale, niekde zaniklo medzi riadkami, že existuje aj hlasovanie jednoduchou väčšinou, a to aj v takých prípadoch, keď klesne základné imanie eurovalu, lebo sa dostane do finančných potiaží, pretože bude musieť zo základného imania pokryť nejaké straty a bude treba doplniť základné imanie, a to sa bude dopĺňať zase kapitálom na požiadanie, čiže hotovosťou. Alebo ak sa dostane euroval do platobných neschopností voči vlastným veriteľom – opäť bude potrebné doplniť kapitál v hotovosti. Toto všetko sa bude rozhodovať jednoduchou väčšinou, kde váha Slovenska je zanedbateľná.

A tretia výhrada?
Treťou výhradou je účasť privátneho sektora. Keďže európski politici si zvykli nenazývať veci pravým menom a veľmi neradi používajú termíny ako bankrot krajiny, default, platobná neschopnosť krajiny a podobne, tak sa vymyslel pojem privat sector envolment, čiže zaangažovanosť privátneho sektora. A toto nie je úplne v poriadku, lebo tu sa uvažuje len s takým mechanizmom, že pokiaľ krajina požiada o pomoc a analýzy ukážu, že jej makroekonomický program nevytvára schopnosť udržateľným spôsobom obsluhovať verejný dlh, vtedy nastupuje zaangažovanosť súkromného sektora. Inými slovami, krajina bude vyzvaná, aby rokovala s veriteľmi o reštruktura­lizácii svojho dlhu, to znamená, aby veritelia, väčšinou nemecké a francúzske banky, odpustili časť istiny, aby sa zmenila splatnosť dlhu, znížili jeho úrokové sadzby…Nikde ale nie je uvedená koncovka, že pokiaľ negociácie krajiny s jej veriteľmi nebudú úspešné, tak potom nastupuje klasický bankrot krajiny, ako sme ho zažili v prípade Argentíny alebo Ruska za Jeľcina v 99. roku. Takéto niečo sa tam zatiaľ nespomína.

Takže Slovensko by sa pri zlom vývoji v Európe mohlo samotné dostať na pokraj bankrotu?
Treba si uvedomiť, že účasť Slovenska na tomto záchrannom mechanizme bude vstupovať v plnej miere do verejného deficitu, to je proste holá pravda. My si budeme musieť požičať 659 miliónov eur na finančných trhoch, čo nebude zadarmo. Za to budeme iba na úrokoch každý rok platiť 27 miliónov eur.

82 debata chyba