Premiér si nenechal ujsť príležitosť a opäť si kopol do svojho súpera (hoci pri momentálnom rozložení síl nie je pre Fica súperom ani celá opozícia dohromady). Zopakoval obvinenia z rozkrádania štátu a naznačil, kde všade by sa mohli ešte nachádzať tajné účty.
Prišiel tiež s prekvapujúcim a zároveň nezmyselným návrhom na zriadenie vyšetrovacích komisií v parlamente. Bez hlasov opozície totiž Smer ústavu nezmení. A bez jej zmeny vyšetrovacie komisie nebudú. (Alebo sa snáď na Úrade vlády chystá nejaká lákavá ponuka pre SMK?). Navyše vyšetrovanie akéhokoľvek priestupku či trestného činu prináleží nezávislej polícii, nie zaujatým politikom.
Ak si premiér Fico želá, aby parlamentné komisie vyšetrovali iba politickú zodpovednosť, ich význam to ešte znižuje. Načo by boli takéto vyšetrovacie komisie dobré? Politici a strany sa predsa môžu navzájom obviňovať aj bez nich. Napokon, včerajšie tlačovky boli učebnicovým príkladom.
Druhé dejstvo tejto frašky si zahral predseda SDKÚ. Kapitán potápajúcej sa opozície nemal veľmi na výber. Musel už reagovať na obvinenia, ktoré sa mu sypú na hlavu. Samozrejme, že všetko poprel. A aby neostal nič dlžný, označil Fica za klamára. Takýmto spôsobom si však obraz medzi voličmi nezlepší. Obvinenia z tunelovania sú totiž príliš vážne. Dzurinda by mohol pomôcť pravici, ak by odišiel do politického dôchodku. Možno by sa mu podarilo stiahnuť tam so sebou aj kauzu Branisko. Stále si však nechce pripustiť, že škodí nielen svojej strane.
Kauza Branisko ukazuje, že Fico je plný sily a snaží sa nazbierať čo najviac bodov na svoje konto. Polovica volebného obdobia sa blíži a vyzerá to tak, že predvolebná kampaň 2010 sa pomaly začína.