Harabinov cenový paragraf je typickou ukážkou právneho bezvedomia, do ktorého upadla Ficova vláda. V strese a strachu zo zvyšovania cien…
Nech vyzerá novela Trestného zákona akokoľvek hrozne a nebezpečne, sama osebe bude bezzubá a neškodná. Jalová. Aj policajti, aj prokurátori namietajú – a celkom logicky – že zákon bude o ničom. Nepoužiteľný. Kaliňák by musel pri Policajnom zbore zriadiť cenovú inšpekciu. Čo by bolo úchylné a najmä celkom nereálne… Jednoducho, Harabin si kreslí na stenu papierového draka, ktorý nikdy nijakému vagabundovi neublíži. Jeho zákon bude mať len nepriame, bočné efekty. Vláda potrebuje hľadať nepriateľov, ktorých verejne obviní zo zvyšovania cien. A nájde ich, ako obyčajne, v súkromnom sektore. Medzi podnikateľmi, obchodníkmi…
Námet rozšíriť Trestný zákon aj na cenové a majetkové hriechy je určite zaujímavý. Vláda sa však rozbehla opačným smerom. Najvyššia koncentrácia darebákov, ktorí zbohatli na neprimeraných cenách, nie je v súkromnom sektore, ale vo verejnom. V politike. Na ministerstvách sa beztrestne predáva štátny majetok pod cenu. Vo verejnom obstarávaní sa beztrestne nakupujú predražené tovary a služby. V samosprávach sa beztrestne predávajú a rozkrádajú detské ihriská, školy, parky, námestia… Za socialistické ceny – a kapitalistické úplatky. Škody sú miliardové – a v prípade vyklčovaných parkov a ihrísk nenapraviteľné – ale… Všetko je beztrestné. A tolerované.
Snaha vlády "trestať vagabundov, ktorí zbohatli na iných…“, je pekná, ale trochu pomýlená. V základoch.