Na dohode Fica s Tomanovou sú zarážajúce tri veci. Po prvé, ak sa niekto ukázal ako neschopný v Bratislave, potom nemá čo robiť ani v Bruseli. Túto zvučnú zásadu hlásal Fico sedem rokov. Do roku 2006… Po druhé, frázy "kamkoľvek“ alebo "niekam do Bruselu“ jasne naznačujú, že Bernátek je figúra s protekciou, o ktorú sa vláda musí postarať. Akokoľvek. Kdekoľvek. A po tretie, o Bernátkovi je známe, že na svoju funkciu sa "kvalifikoval“ ako priateľ (partner) Tomanovej dcéry. Dovtedy o ňom nikto nepočul…
Bernátkovu eurovstupenku môže ospravedlniť len to, že má byť odvolaný za niečo, čo nebola jeho chyba, ale chyba premiéra. A celej vlády. "Nedostatočná komunikácia“ pri otvorení dôchodkového systému totiž nie je problém Sociálnej poisťovne, ale problém vlády. Jednoducho Fico hodil na Bernátka svoje vlastné zlyhania. Kampaň po otvorení druhého piliera sľuboval predseda vlády. Že ju prespal – za to Bernátek nemôže.
Povedané na rovinu: Ficov útok na druhý dôchodkový pilier stroskotal. Z ľudí v rizikovom pásme, pre ktorých je dôchodkové sporenie nevýhodné (či dokonca nebezpečné), nevystúpila ani tretina. Dôvod: nielen prostoreký Bernátek, ale ani Fico s Tomanovou nedokázali o dôchodkoch povedať nič presvedčivé, dôležité, úderné. A účinné. Zabudli sa pripraviť. Zobudili sa až v apríli, keď premiér zavesil vinu na krk Bernátka… A keď si Bernátek v predstihu vypísal prihlášku do Bruselu.
Nakoniec: dohoda Fica a Tomanovej – a zlyhania vlády pri upratovaní v druhom pilieri – odkrýva ešte jednu vec. Vo Ficovej vláde sa niektoré rozhodnutia, dohody a plány pripravujú len tak… Za pochodu, narýchlo. Cestou od mikrofónov k výťahu…