Kamarátka Matica

KOMENTÁR: Matica slovenská podľa jej predsedu Jozefa Markuša prežila viac rokov v neslobode ako v slobode. Je otázka, či za úplne slobodné môže považovať dnešné časy, keď si jej značku prisvojujú politické strany, ak sa chcú predviesť v národných farbách. V deväťdesiatych rokoch tak robievalo Mečiarovo HZDS. Dnes sa o to usiluje SNS a Smer, ktorí, naoko do seba zavesení v priateľskom objatí, zvádzajú boj o dušu národne orientovaného voliča.

04.08.2008 06:49
Jozef Markuš Foto:
Predseda Matice slovenskej Jozef Markuš
debata

Neprekvapuje, ak Slota na matičnej pôde brojí proti šovinizmu (maďarskému) a hlási sa k vlastenectvu (slovenskému) – a keď ako príklad ušľachtilého vlasteneckého citu pridá zopár štipľavých poznámok na adresu Maďarov, ktorým ako domovinu prisúdi púšť Gobi. Oveľa krkolomnejšie pôsobí, ak sa k matičiarstvu v tomto podaní kamarátsky prichýli sociálny demokrat Fico. A oroduje za to, aby Matica pôsobila v okresoch južného Slovenska. Premiér si tak osvojil videnie národných politických síl, podľa ktorého Slováci na národnostne zmiešaných územiach ťahajú za kratší koniec v porovnaní s Maďarmi. A tak im musí Matica prísť na pomoc. Čím? Predovšetkým plamennými rečami a vyhláseniami. Tu už ani tak nejde o ušľachtilé šírenie slovenskej kultúry, ale o jasný politický odkaz namierený proti národnostným menšinám.

Je slabou útechou, že znovuzrodenia nacionalizmu z času na čas prežívajú aj iné európske štáty – Francúzsko, Poľsko či Maďarsko. Matičný a národniarsky tón je navyše zlou odpoveďou práve na radikalizmus prerastajúci maďarskú politickú scénu.

V období, ktoré zostáva do volieb, ale aj po nich – ak voľby dopadnú tak, ako veštia prieskumy – možno očakávať, že sa na národnú nôtu bude vo vládnej politike hrať čoraz hlasnejšie. A čoraz radikálnejšie. Kým ekonomicky sa Slovensko k Európe približuje (od budúceho roku už ako člen eurozóny), politicky z nej – vďaka kurzu, ktorý nastúpili Fico a Slota – cúva späť. V priestore aj v čase.

debata chyba