Neprekvapuje, ak Slota na matičnej pôde brojí proti šovinizmu (maďarskému) a hlási sa k vlastenectvu (slovenskému) – a keď ako príklad ušľachtilého vlasteneckého citu pridá zopár štipľavých poznámok na adresu Maďarov, ktorým ako domovinu prisúdi púšť Gobi. Oveľa krkolomnejšie pôsobí, ak sa k matičiarstvu v tomto podaní kamarátsky prichýli sociálny demokrat Fico. A oroduje za to, aby Matica pôsobila v okresoch južného Slovenska. Premiér si tak osvojil videnie národných politických síl, podľa ktorého Slováci na národnostne zmiešaných územiach ťahajú za kratší koniec v porovnaní s Maďarmi. A tak im musí Matica prísť na pomoc. Čím? Predovšetkým plamennými rečami a vyhláseniami. Tu už ani tak nejde o ušľachtilé šírenie slovenskej kultúry, ale o jasný politický odkaz namierený proti národnostným menšinám.
Je slabou útechou, že znovuzrodenia nacionalizmu z času na čas prežívajú aj iné európske štáty – Francúzsko, Poľsko či Maďarsko. Matičný a národniarsky tón je navyše zlou odpoveďou práve na radikalizmus prerastajúci maďarskú politickú scénu.
V období, ktoré zostáva do volieb, ale aj po nich – ak voľby dopadnú tak, ako veštia prieskumy – možno očakávať, že sa na národnú nôtu bude vo vládnej politike hrať čoraz hlasnejšie. A čoraz radikálnejšie. Kým ekonomicky sa Slovensko k Európe približuje (od budúceho roku už ako člen eurozóny), politicky z nej – vďaka kurzu, ktorý nastúpili Fico a Slota – cúva späť. V priestore aj v čase.