ÚPN je podľa svojich predstaviteľov „povinný vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody“, proti čomu určite nemožno nič namietať. Logicky z toho vyplýva aj zverejňovanie informácií o tom, kto bol spolupracovníkom ŠtB. V tom prípade – a menovite v chúlostivej kauze Dubčekových priateľov – je však podstatný aj obsah zväzkov, ktoré sa viažu k týmto osobám. Inými slovami, podstatná je otázka, čoho konkrétne sa dopustili. Pretože ŠtB v minulosti kontaktovala mnoho ľudí, ktorí neraz mohli spolupracovať hoci aj z naivity, alebo z presvedčenia, že s tajnou službou uhrajú hru na dve strany. Takúto pravdu už nemožno vyčítať ani z formálneho slovníka eštébáckych záznamov. Najpresnejšie svedectvo by mohol podať samotný Alexander Dubček – čo však už, bohužiaľ, neurobí.
Zoznam osôb je v takejto podobe neúplnou pravdou. A „nestranným hodnotením“, ktoré skôr zavádza. Takáto „spomienka“ na 21. august odbieha od cieľov, ktoré si Ústav pamäti národa vytýčil, možno okrem jednej veci – odkrýva obludnosť súkolesia ŠtB, ktoré zomlelo a stále drví životy tisícov ľudí.