Polícia v Čechách a Rakúsku môže, na rozdiel od Slovenska, násilníka vykázať z bytu a okolia obete až na desať dní. Týraný má dovtedy čas si vybaviť na súde všetko potrebné, aby sa k nemu násilník nedostal dlhší čas. V oboch krajinách opatrenia fungujú. Či to zaberie aj na Slovensku, je otázne. Súdom aj vo veciach maloletých, kde majú rozhodovať prednostne, trvá vynesenie verdiktu často mesiace či roky.
Skúsenosti advokátov a mimovládnych organizácií starajúcich sa o obete domáceho násilia hovoria, že štát aj napriek už platným zákonom nepostupuje voči násilníkom dostatočne razantne. Ani sprísnenie trestov pre domácich násilníkov neviedlo k zníženiu násilia proti ženám a deťom. Aj napriek tomu, že policajné štatistiky hovoria niečo iné.
Ešte stále má vrch ten silnejší, ktorý si svoje problémy rieši bitím. Kým nerozhodne súd, sú to práve deti, čo naďalej trpia. Na vine je však obyčajná ľahostajnosť. Ak by verejnosť bola vnímavejšia a štát dôslednejší v plnení si povinností, vykázal by tyranov tam, kam patria. Ďaleko od rodiny.
Doterajšia nepružnosť súdov nenapovedá tomu, že pripravované opatrenie povedie k zlepšeniu postavenia obetí. Na to v nemocniciach či na cintorínoch skončilo až priveľa nevinných detí – obetí násilníkov.