Pred štyridsiatimi rokmi sa československá osmička násilne skrížila so sovietskym augustom a okupácia splodila dve desaťročia neslobody. Teraz sa medzi Gruzínskom a Ruskom prekrížili zbrane a zatiaľ chýba odpoveď na otázku, ako sa budú rodiť ďalšie roky v Južnom Osetsku a vlastne tiež v Abcházsku.
Dá sa porovnávať august 1968 a august 2008? Vo veľmocenskom zmýšľaní Kremľa áno – kde cíti svoju oblasť vplyvu, na presadenie záujmov použije všetky dostupné nástroje. Samozrejme, že na opačnej strane nemožno porovnať príčiny – Československo si nešlo odhryznúť Podkarpatskú Rus a Gruzínsko chcelo natrvalo spraviť poriadok s odštiepeneckým Južným Osetskom. Hlúpy prvý ťah Tbilisi otvoril Moskve bránu k tomu, po čom túži: odpojiť dve separatistické územia, premieňať Gruzínsko na nestabilný štát a postupne uvoľňovať obojok, ak sa rozhodne stať poddaným.
Ruské tanky v Československu a v Gruzínsku majú iný rok výroby, ale zmýšľaním rovnakého majiteľa. Česi a Slováci mali po auguste 1968 to šťastie, že aspoň mohli snívať o zániku komunistického bloku. Aj sa dočkali. O čom môžu snívať Gruzínci? O tom, že Rusko jedného dňa pochopí, že územie Sovietskeho zväzu je už predsa minulosť. Nesplniteľná úloha. Preto sa zdá, že sen je nesprávne slovo, lebo zatiaľ čo niekto má svoje číslo a niekto svoj mesiac, tak niekto môže iba blúzniť…