Vrcholom drzosti bolo, keď šéfovia SPP opakovane odmietli informovať zástupcov štátu, za aké ceny nakupujú plyn od dodávateľa. Nákupné kontrakty a ceny sú vraj predmetom obchodného tajomstva. Bodka. Väčšinový vlastník podniku (štát) sa nemôže dostať ku kľúčovým informáciám. Pretože menšinový zahraničný vlastník, ktorý podnik ovládol, mu to nedovolí. Neuveriteľné. Nehorázne…
Zahraniční vlastníci SPP si zvolili drsné nátlakové metódy. A od Ficovej vlády dostali drsnú odpoveď. Čo je v tomto prípade celkom prirodzené.
Pretože tu už nejde len o cenu plynu pre domácnosti. Tu ide o princíp. Slovenská vláda je väčšinový vlastník SPP. Napriek tomu nemá adekvátne riadiace práva. A dokonca ani tie kontrolné (napríklad právo na informácie). Čo je naozaj absurdný a zvrátený stav. Fico si v tomto súboji, našťastie, odpustil radikálne kroky – násilné vyvlastnenie alebo prelomenie nevýhodnej privatizačnej zmluvy. Zatiaľ len dvihol prst: buď budete akceptovať štát ako partnera a spoluvlastníka, alebo si kontrolné právomoci vynútime zákonom. Hoci aj sporným (spôsoby akcionárov SPP sú tiež sporné).
A aby Fico dokázal, že to myslí úprimne, z SPP by mohol vykopnúť všetkých rezešovcov, hatinovcov a ružovo sfarbených kupcov, ktorí sa tam tvária, že zastupujú "štát“. Pretože kto bojuje za princípy, mal by byť – už od začiatku – principiálny.