Zdá sa, že prvému dňu návštevy chýbala iba modrá obloha, pod ktorou sa krajšie pozerá na dámu s modrou krvou.
Pozoruhodnosť miest, kam kráľovnú hostitelia zaviedli včera a ktoré jej ukážu dnes, nemožno spochybniť. Otázne je, či programu nechýbalo ešte viac vynachádzavosti.
Panovníčka sa stretla s vojnovými veteránmi, ktorých osud sa spojil s Britániou v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Stálo však za úvahu odhaliť napríklad pamätnú dosku, čo by pripomenula londýnsku existenciu československej exilovej vlády počas druhej svetovej vojny; prípadne načasovať historickú konferenciu o nej. Hádam o to viac, že na budúci týždeň uplynie 90 rokov od vzniku Československa.
Británia a Slovensko ťažia z členstva v EÚ a významne si plnia záväzky v NATO. Kráľovná si podala ruku s účastníkmi boja proti nacizmu, na stretnutie však mohli pozvať aj slovenských vojakov, ktorí majú za sebou misiu v Afganistane, ktorej Británia prikladá veľkú vážnosť. Možnože by vyznelo sympaticky, keby panovníčke predstavili úspešne pracujúcich Slovákov v Británii, čo mohlo vyzerať ako symbolické poďakovanie za to, že Londýn otvoril nováčikom v únii ako jeden z prvých svoj pracovný trh po veľkom rozšírení EÚ.
Poznámky o bodoch návštevy nesmerujú iba na slovenskú adresu. Výrazné slovo totiž pri plánovaní patrilo Buckinghamskému palácu.
Samozrejme, niekoľko výhrad neznižuje zaujímavosť programu. Po sychravej Bratislave zostáva iba zaželať kráľovnej Alžbete II. a princovi Philipovi, aby spod Tatier odlietali s peknými spomienkami, ktorým pribudne prívlastok slnečné.
