Eurozmrazovanie

KOMENTÁR: Prechod na euro a obavy z rastu cien predstavujú najmä psychologický problém. Potvrdzujú to nielen prieskumy verejnej mienky, ale aj opatrenia proti zdražovaniu, ktoré sú takisto predovšetkým psychologické. Či už ide o vládny "súbor nástrojov a opatrení", alebo o návrh obchodníkov zmraziť ceny na šesťmesačné prechodné obdobie.

13.11.2008 07:04
Europeňaženka Foto:
Europeňaženka s priehradkami na jednotlivé mince.
debata

V skutočnosti zdražovanie potravín, spotrebného tovaru či služieb – a neraz aj citeľné – nastávalo v rôznych obdobiach a z rôznych príčin aj doteraz. Slovenský zákazník si zvykol, že ak chce nakúpiť lacnejšie, musí zájsť do českých alebo dokonca aj rakúskych obchodov. A zatiaľ čo obchodné reťazce aspoň ako-tak stláčajú ceny vzájomnou konkurenciou, celé plejády menších dedinských či sídliskových samoobslúh a večierok často doslova zdierajú spotrebiteľov.

Boj proti drahote však vždy slúžil najmä ako zbraň v politických súbojoch. Napríklad Smer už v roku 2004 vyčítal vtedajšej vláde rast cien a vyhlasoval, že nová vláda bude ,,aj cestou rozumných intervencií štátu zabezpečovať, aby sa znižovali priepastné rozdiely medzi sociálnymi skupinami obyvateľstva". Výrazné zdražovanie v súčasnosti alebo blízkej budúcnosti by vyvolalo podozrenie, že sa tento Ficov sľub naplnil podobne ako legendárne Dzurindove dvojnásobné platy…

A tak sa vláda pripravuje na euro vytvorením cenovej rady a hrozbami obchodníkom. A obchodníci ponúkajú dočasné zmrazenie cien. Obe opatrenia, hoci môžu byť dobre mienené, budú mať len čiastočný účinok a najmä, rozmrazia sa rýchlejšie ako rybie filé či zmrzlina. Nezaručia úplne, aby cenové skoky nenastali (skôr či neskôr), ale aspoň, aby sa čo najmenej spájali práve so vstupom do eurozóny.

Taký zmysel však majú napokon všetky akcie – prilákajú zákazníka, ktorý azda v prvej chvíli aj čosi ušetrí. Celkový účet za výšku nákladov na každodenný život však priemernému občanovi Slovenska určite neklesne. Skôr naopak.

debata chyba