Nedávno navštívila Slovensko skupina talianskych spisovateľov, medzi nimi aj šéfredaktor známeho vydavateľstva Feltrinelli, ktorý konštatoval, že Taliansko nemá nijakého významného literárneho kritika, lebo kritici vyrastali na stránkach novín a dnešné noviny už nie sú ochotné venovať literatúre a umeniu toľko miesta. V ďalších kultúrne vyspelých krajinách to nevyzerá o nič lepšie a súčasná finančná kríza určite zatlačí umenie ešte hlbšie do kúta. No čo si budeme rozprávať: globalizácia.
Zdá sa mi, mimochodom, čudná tá dnes prinajmenšom v západnej civilizácii rozšírená viera, že na to, aby sme sa mali dobre, sa musíme mať dobre. Ja osobne si myslím, že dobre sa máme vtedy, keď nám je dobre, a práve o to sa okrem iných zdrojov stará umenie, ten, ako vraví Kurt Vonnegut, „výsostne ľudský spôsob, ako urobiť život znesiteľnejším“.
Lenže umenie a úvahy o ňom zrejme novinám nezvyšujú náklad, a teda nepriťahujú inzerciu, ktorá prináša zisk a udržiava médiá pri živote. Nebudeme preto vydavateľovi Pravdy jeho rozhodnutie vyčítať. Naopak, poďakujeme Pravde, že si po dva roky dovoľovala takú „parádičku“ a uverejňovala prílohu, ktorá nám cez víkendy, keď máme viac času, pripomínala, že človek nie je iba zarábajúce zviera. A pretože sme tvrdohlaví optimisti, nevravíme Kumštu na rozlúčku „zbohom“, ale „do videnia“.