To letí, to letí…
Čas si vymysleli ľudia, aby vedeli odkedy, dokedy a čo za to. Sú síce oporné body v kalendári, ktoré sú oporné preto, že sa v nich každoročne opakuje to isté, takže ľudia si spravili deň, keď môžu napríklad povedať, že Martin prišiel na bielom koni. V ten deň padá sneh. Spravidla prvýkrát v roku. Počasie formuje náš čas. Ale tento rok sa tak nestalo.
Jeden z mojich synov sa volá Martin. Niežeby som ich mal veľa, mám iba dvoch, ale dobre to znie: Jeden z mojich synov. Pretože na Martina nepadal sneh, dostal od známych SMS: „Posral si to, ale dalo sa to čakať.“ Možno tým mysleli, že si vymenili letné pneumatiky za zimné a mali pocit, že zbytočne. Nečakám na pranostiku, vymieňam si pneumatiky skôr. Som v predstihu a mám všetko pod kontrolou. Som človek opatrný. Možno preto mám iba dvoch synov.
Vyrazili sme do hôr. Neprístupné miesto. Autom sa dá prísť dosť blízko k chalupe, keď ste v predstihu a máte všetko pod kontrolou. Martin na bielom koni zlyhal. Dá sa ísť dosť blízko, nijaké obavy, zimné pneumatiky navyše umožnia elegantnú ľahkosť v rozhodovaní. To, že nevieme, ako sa rozhodneme v budúcnosti, nás robí slobodnými.
Ale úplne mimo času, mimo pranostiky napadol sneh. Šmýka sa, auto bude ťahať traktor. Nestihnem prísť dolu, nedostanem sa k počítaču, nestihnem článok v Pravde. Zlyhal som. A to som bol v predstihu a všetko som mal pod kontrolou. Zavolám priateľa s džípom. Možno on prejde a noviny s novým formátom dostanú článok, v ktorom sa čitatelia dozvedia, čo som ja za formát. Ako som v predstihu a ako mám všetko pod kontrolou.
A vy? Na čo sa spoliehate? Na čas? Pozor na nečas. V duši, vo vzťahoch a hlavne v počasí. Vo všetkých týchto veciach totiž môže z ničoho nič nasnežiť. A nepomôžu ani pneumatiky ISTOTY. Veď aj ten 17. november sa ukazoval bezpečne.