Prvou alternatívou je „pomôž si sám“. Zahŕňa to šetrenie na starobu z vlastnej výplaty, alebo spoliehanie sa na rodinu, že nám v núdzi pomôže. Buďme však realisti a uznajme, že napriek nárastu výkonu slovenskej ekonomiky a objemov doplnkového sporenia (tretí pilier) je táto možnosť na Slovensku v najlepšom prípade len menším zdrojom príjmu v starobe.
Druhou a zatiaľ najbežnejšou formou sú štátne dôchodky. Už niekoľko rokov funguje systém, kde naše odvody môžu smerovať do dvoch pilierov, ak chceme. Prvý pilier je tzv. priebežný, inak povedané pilier o troch grošoch a ružovom zajtrajšku. Prečo o troch grošoch? Lebo naše odvody, ktoré dostane Sociálna poisťovňa, hneď aj minie na dôchodky našich rodičov, prípadne starých rodičov. My, keď zostarneme, dostaneme dôchodok z odvodov našich synov alebo vnúčat.
O ružovom zajtrajšku preto, lebo výška našich budúcich dôchodkov nijako nemusí súvisieť s našimi terajšími odvodmi, ale bude určená možnosťami rozpočtu o niekoľko desaťročí. A tie budú podmienené najmä počtom pracujúcich, ich mzdami, produktivitou, počtom dôchodcov, zodpovednosťou vlády. Napriek tomu, že niekoľko rokov ešte môžeme rýchlo dobiehať vyspelé krajiny, už teraz vieme, že naša populácia starne a v budúcnosti bude čoraz menej pracujúcich na jedného občana v seniorskom veku.
V druhom pilieri ide o kupovanie sveta a pilulky na spanie. O kupovanie sveta preto, lebo cez investície do akcií medzinárodných firiem sa stávame miniatúrnymi majiteľmi amerických softvérových firiem, nemeckých automobiliek alebo čínskych bánk. Pilulky spomínam preto, lebo akcie v krátkodobom horizonte skáču raz hore a raz dole. Jeden rok môžu narásť o štyridsať percent, iný zas klesnúť o tridsať. V dlhodobom horizonte (15 – 20 rokov) však zatiaľ vždy doniesli slušný výnos, vyšší ako na dlhopisoch alebo termínovaných vkladoch. Investovať do akcií sa teda oplatí, pričom sledovať každodenné, mesačné, ba ani ročné výnosy sa najmä slabším povahám neoplatí.
Do dôchodku mám aspoň tridsať rokov, a preto nemám dôvod na paniku. Ja viem, hlavný akciový index v USA padol pod 9 000 bodov. Lenže ak sa pozrieme dobre, pred dvadsiatimi rokmi bol len na úrovni 2 150 bodov. Za ten čas priniesol priemerný ročný výnos nad 7,3 % aj po započítaní súčasných negatívnych výsledkov. Dobre, ale čo ak sa história už opakovať nebude? Potom mám protiotázku. Predpokladajme, že svetovým akciám, teda firmám vo svete, teda celému svetu sa naozaj v najbližších dvadsiatich rokoch dariť nebude. Myslíte si, že v takom prípade sa slovenskej ekonomike a slovenskému prvému pilieru dariť bude?
Moja filozofia je preto jasná: Ak mám aspoň 20 rokov do dôchodku, chcem, aby môj dôchodok stál prinajmenšom na troch nohách (všetky tri piliere). Z dvojnohej stoličky by som mohol ľahko spadnúť. Navyše, na sľuby politikov sa nespolieham ani pred voľbami, tobôž nie pri dôležitých životných rozhodnutiach.
Článok vyjadruje osobný názor autora