Rýchlené celebrity

STĹPČEK Dáše Čejkovej: Rýchlenou celebritou sa môže stať hocikto. Dokonca bez vlastného pričinenia. Bez toho, aby sa vo dne v noci producíroval na dobre osvetlených miestach. Rýchlenou celebritou sa človek môže stať hoci i tak, že o vlások unikne smrti. Stačí, keď sa celá záležitosť odohrá za bieleho dňa na rušnej križovatke, v čase, keď sú plné nielen cesty, ale aj chodníky.

19.11.2008 16:19
Dáša Čejková Foto:
debata

A po nich sa davom nechávajú unášať i tí, s ktorými sa poznáte z videnia. Svorne zdieľate určité teritórium a hoci sa familiárne nezdravíte už z diaľky, tie tváre sú vám povedomé. Z rodičovských združení, z čakárne u lekára, z prostriedkov verejnej dopravy.

To, že ste sa práve stali celebritou, to sa neprejaví hneď, v momente, keď v šoku dvíhate zo zeme seba, obsah svojej tašky i svoj bicykel. Ani vtedy, keď sa za rohom roztrasiete, uvedomiac si, čo všetko sa stalo a čo všetko sa stať mohlo. Ovocie slávy začnete zberať možno až o tri dni. Keď vás na ulici placho pozdraví cudzí človek, jeho tvár vám je povedomá, a spýta sa, či sa vám nič nestalo. Veď viete, vtedy, keď vás zrazilo, pardon, teda skoro zrazilo to nákladné auto, spadli ste z bicykla, poviem vám, to koleso zastalo tesne vedľa vašej hlavy… V tej chvíli sa cudzí človek zarazí, predsa len, nedá mu takto nevkusne pred vami, obeťou, rozpitvávať všetky detaily toho, čo sa mohlo stať, napokon, v ten večer to dosýta rozpitvali doma, po večeri, pekne spolu celá rodina, konečne raz bolo o čom a úplne zabudli na televízor…

Ale tieto detaily si už domýšľate sami, samozrejme, za predpokladu, že sa vám chce premýšľať nad podobnými taľafatkami. Možno sa však od stretnutia s tým cudzím človekom budete cítiť tak nejako inak. Výnimočne. Dokonca slávnostne.

Ten hrejivý pocit, ten veru stojí za tých pár minút strachu o vlastný život. Podarilo sa vám niečo, čo občas ťažko dosiahnu kompetentní v manželských a psychologických poradniach, na postoch politických, nadnárodných. Stmelili ste ľudí. Rodinu. Možno celú bytovku, dokonca ulicu. To si veru zaslúži malú oslavu. V miestnej samoobsluhe, len čo vstúpite, sa na vás uprú všetky pohľady, aspoň vám sa tak zdá. Ktosi vám podá košík, usmeje sa.

Škoda, že pocit výnimočnosti pretrvá len do chvíle, kým prekročíte prah vlastného bytu. Nikto vás nevíta. Ani pes nie. Všetci sú v kuchyni a rozoberajú detaily akejsi dopravnej nehody. Stalo sa to vraj na priechode, nejaký primitív tam zrazil človeka, z videnia ho určite poznáte. Nuž čo, doma je málokto prorokom. Celebritou.

debata chyba