Zatiaľ čo vysoké ceny plynu a ropy poháňajú infláciu, naša závislosť od vysoko uhlíkovej energie teraz prispieva k ekonomickým útrapám a ohrozuje bezpečnosť životného prostredia, ako aj geopolitickú stabilitu. Musíme využiť Európsku úniu, aby nastolila nový, „nízkouhlíkový“ kurz.
Dôsledky závislosti od fosílnych palív sú známe – emisie skleníkových plynov spôsobia sucho a ďalšie extrémne prejavy počasia; ľadovce sa budú topiť a dvíhať morskú hladinu. To však nie sú len problémy životného prostredia. Sú to dôsledky, ktoré poškodia aj ekonomický rozvoj a bezpečnostné záujmy.
Zatiaľ čo dnes sa sústreďujeme na súčasnú finančnú krízu, prvotným dôvodom globálnej inflácie a hlavným faktorom ekonomického spomalenia je naša závislosť od obmedzených zdrojov plynu a ropy. Svetová populácia stúpa zo súčasných 6,6 miliardy na 9 miliárd (do 2050) a rozvojové krajiny sa tešia ekonomickému rastu (na čínskych cestách je denne o 20-tisíc nových vozidiel viac). Tento posun nie je len dočasnou odchýlkou.
Diverzifikovaním zásob energie sa môžeme vyhnúť novej globálnej kríze so zdrojmi, pre ktoré sme stále viac zaviazaní krajinám na palivo bohatým. Budovaním „nízkouhlíkovej“ ekonomiky nielenže pribrzdíme emisie skleníkových plynov a inflačné tlaky, ale vytvoríme zelené pracovné miesta a zelenú produkciu. Technológia, ktorá toto umožní, už existuje. Najväčšou otázkou zostáva, ako vybudovať potrebnú politickú podporu.
EÚ musí uplatniť všetky svoje nástroje – reguláciu, trhy a vyjednávacie pozície, aby odvrátila energetickú krízu, ktorá by viedla ku konfliktu. Existujú tri priority: Musíme využiť našu vyjednávaciu silu na vytvorenie globálnej dohody o klimatických zmenách po roku 2012. Po druhé, svet potrebuje globálny uhlíkový trh, aby mohol pomôcť rozvojovým krajinám nájsť najefektívnejší spôsob, ako znížiť ich emisie. Trh by tiež umožnil rozvojovému svetu nabehnúť rovno na „nízkouhlíkovú“ energiu. Schéma obchodovania s emisiami by mohla byť základom. Po tretie. Môžeme viesť globálne investície k zeleným technológiám. Stanovením ambicióznych cieľov pre nové autá a spotrebiče v rámci únie môžeme použiť silu najväčšieho svetového trhu na zosilnenie inovácie vo svete.Napokon Európska únia bude hodnotená podľa toho, ako splní svoje záväzky na redukciu emisií o 20 percent do roku 2020. Nedosiahnutie tohto cieľa podkope oprávnenie EÚ ako globálneho lídra. Súčasná ťažká ekonomická situácia nie je dôvodom na odloženie prechodu na „nízkouhlíkovú“ energiu. Práve naopak. Je dôvodom na jeho urýchlenie.