Vláda v Prahe je rozhádaná, o stabilite sa hovoriť nedá. A Česko zostalo jediným štátom, v ktorom sa zatiaľ o reformnej Lisabonskej zmluve ani nehlasovalo (hoci Ústavný súd to svojím včerajším rozhodnutím umožnil). Na prvý pohľad katastrofa…
Čo sa naozaj bude diať s úniou od januára? V skutočnosti nič strašné. Predseda Európskej rady, čiže už čoskoro Mirek Topolánek, sa na šesť mesiacov stane formálnym vodcom EÚ a jej politickým zástupcom navonok. No v každodennom živote únie sa to prejaví minimálne. Komisia bude naďalej rovnako pripravovať smernice a vyhlášky. Európsky parlament ovplyvnia viac voľby jeho členov ako udalosti v Čechách. A v Rade ministrov nezáleží ani tak na tom, kto vedie jej zasadnutia, ako na dohodách urobených v zákulisí.
Česko nebude prvá krajina z radu takzvaných nových členov za kormidlom EÚ. V prvom polroku 2008 si to vyskúšali Slovinci, národ asi päťkrát menší. Výsledok? Podľa očakávaní – nijaké prekvapenia, ale ani prepadák. Vtedajší slovinský premiér Janez Janša robil, čo mohol. Zjednodušene – absolvoval návštevy a podával ruky. Hoci treba priznať, že v časoch slovinského predsedníctva Európa o finančnej kríze ani netušila a írske referendum sa uskutočnilo iba pár dní pred odovzdávaním predsedníckej štafety.
S prižmúrenými očami sa dá povedať, že Topolánek si v budúcom roku zahrá Janšovu rolu slušného hostiteľa a – štatistu. Nie pre zhoršenú domácu politiku, ale z princípu. Lebo česká ekonomika nemá ani zďaleka takú silu ako nemecká a hlas českého premiéra asi nikdy nebude mať takú váhu ako ten francúzskeho prezidenta. Obrazne: ak do Kremľa zavolá Sarkozy, tak sa s ním nebude rozprávať len Medvedev, ale aj Putin. Ak bude volať Topolánek, úspechom bude, ak ho sekretárka prepojí. Také je jednoducho postavenie malých krajín v únii. Posledným dôkazom bol spôsob, akým bola pred dvomi týždňami obídená Litva a jej námietky proti rokovaniam s Ruskom.
Ak posledné mesiace niečo ukázali, je to fakt, že ak chce byť únia silná, potrebuje stále predsedníctvo, aké zavádza Lisabonská zmluva. A malé štáty ako Slovensko budú vo svete niečo znamenať, len ak budú jej integrovanou súčasťou (tiež jeden z cieľov zmluvy). Český Ústavný súd včera umožnil parlamentu v Prahe za zmluvu hlasovať. Poslanci by tak mali urobiť aspoň zo slušnosti, aby neblokovali zvyšných 25 krajín, ktoré ju už prijali. Napokon, ak sa v budúcnosti nebude niekomu nová únia páčiť, alebo ak nebude fungovať podľa jeho predstáv, môže z nej slobodne, v súlade s Lisabonskou zmluvou, vystúpiť.