Zmýšľanie a zámer šialencov je jasný: zaútočiť súčasne na viacerých miestach, pozabíjať čo najviac ľudí (predovšetkým cudzincov), zviditeľniť a časovo natiahnuť pekelnú drámu vzatím rukojemníkov. Znamená to, že za hlavami opojenými fanatizmom nepochybne stáli veľké mozgy.
Masakra v Bombaji na rozdiel od iných poukazuje na zvlášť nebezpečný fakt. Samozrejme, že od tajných služieb nemožno očakávať, že preniknú do prostredia každej neveľkej teroristickej bunky, alebo včas prekazia jej plány. Indický krvavý príbeh však majú na svedomí desiatky zabijakov, nehovoriac o ďalších, ktorí stáli v pozadí. Prípravy útokov pritom museli trvať niekoľko týždňov – to nebol prípad, keď sa ráno „vymletá“ hlava samovražedného atentátnika dozvie, že popoludní sa má odpáliť na rušnom mieste.
Ak je pravda, že teroristi prenikli do Indie z Pakistanu, časť zodpovednosti padá na obidva štáty. Dve znesvárené krajiny si nevymieňajú spravodajské poznatky, čím útočníkom uľahčili ich plán.