STV: Verejnosť ostala predo dvermi

ANALÝZA: Slovenský rozhlas od nástupu riaditeľky Miloslavy Zemkovej síce stratil časť poslucháčov, ale programovo sa vyprofiloval. Už nechce byť všetkým, ale chce ostať dôveryhodný a mienkotvorný.

01.12.2008 09:46
Slovenská televízia Foto:
Ilustračné foto
debata

Generálna riaditeľka zmenila určité zabehané stereotypy, bojovala a nastavila túto verejnoprávnu inštitúciu na hranicu udržateľného kompromisu medzi ekonomikou, kvalitou a výrobou. Verejnoprávny rozhlas je jednoducho iný a svojím príspevkom ho zmenila aj Zemková.

Slovenská televízia nie je iná, ešte stále je to kolos na starých základoch neprehľadných vzťahov, ktorý svojou mohutnou váhou zatláča riaditeľa. Tu sa nedá hovoriť o riadení. Zatiaľ polročné pôsobenie Štefana Nižňanského ukazuje, že on verejnoprávnu televíziu zo zeme nepozdvihne.

Slovenská televízia bola v kríze už pred zvolením Nižňanského za generálneho riaditeľa. Jeho voľba bola legálna. Neprekvapuje, že zákon platí len ako zväzok kľúčov k tým správnym dverám. Menej pochopiteľné je to, prečo kľúče od verejnoprávnych médií dostáva jeden, zrejme politicky vhodný, kandidát a prečo rady fungujú ako vrátnice.

Chybou potom je, ak voľby riaditeľa môže vyhrať kandidát s neuchopiteľnou víziou o tom, ako by mala televízia vyzerať a že projekt „STV tvorivá dielňa“ môže televíziu finančne rozvrátiť. Verejnosť je v týchto verejnoprávnych vzťahoch nejasný nedefinovateľný a prihliadajúci sa dav stojaci pred bránami inštitúcií. Ak máme za súčasný stav kritizovať politikov, tak potom všetkých.

Prečo dodnes nedali verejnoprávnosti najširšiu možnú verejnú kontrolu? Prečo mediálne rady kopírujú zloženie parlamentu? Prečo sa všetko deklaruje za verejné, keď tým očividne nie je?

Možno síce kritizovať neschopnosť konkrétnych osôb, ale hlavným problémom je legislatíva. Tá súčasná chce zabezpečiť nestrannú kontrolu, ale väčšinou prostredníctvom zvolených nominantov politických strán. Chce, aby rady veci riešili, no v praxi ich vytesňuje do polohy diskusných krúžkov.

Kto im dal takéto kompetencie? Kto toleruje, že na otázky položené na rokovaniach rád sa odpovedá mlčaním alebo monológom na úplne inú tému? Tolerujú to politické strany. V našich verejnoprávnych médiách je až priveľa politiky, tej zákulisnej i tej partokratickej, ktorá delí a nie spája, ktorá chce prerozdeľovať a nie vytvárať.

Verejnosť potrebuje kvalitné nestranné médiá. Strany, zdá sa, potrebujú verejnoprávne médiá  ekonomicky závislé a stranícky tolerantné. Média, ktoré kým sú pri moci dotujú a ak sú v opozícii, tak ich hania.

Určite by pomohla legislatívna zmena. Už sa nemusia volať verejnoprávne, stačí ak im nový zákon dá autorskú autonómiu, finančnú istotu, decentralizova­nejšie formy vedenia a oveľa užší, ale zato exaktnejší zoznam programov a povinností, ktoré musí verejnosti poskytovať.

Dnes sa slovo verejnoprávnosť spomína v Ústave Slovenskej republiky len v súvislosti s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý kontroluje verejnoprávne inštitúcie. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia tak možno aj preto v neprehľadnej spleti zákonov a politiky prehrávajú.

debata chyba