Tunel Korbeľka mal byť so svojimi 5 700 metrami dĺžky po Višňovom druhým najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku. Prednedávnom sa však štát zámerov na jeho stavbu vzdal. Bude nahradený inou trasou. Bude to znamenať väčšie zásahy do krajiny a prírodného prostredia, ale aj výrazne nižšie finančné náklady.
Ekonomické vytriezvenie a osud tunela Korbeľka je predzvesťou toho, k čomu ticho a nenápadne speje aj vývoj v kauze tunela Višňové. Všetci informovaní už dávno vedia, že tento tunel by v horizonte najmenej budúcich 20–30 rokov nebol ekonomicky a vôbec nie potrebný. Potrebujú ho len dve skupiny: tí, čo by si dobre namastili vrecká a tí, čo lacno nakúpili okolo trasy pozemky v nádeji, že ich stavba vysoko zhodnotí. Pre nás ostatných by Višňové znamenal len desiatky vytunelovaných miliárd na úkor iných, podstatne užitočnejších investícií. Definitívnu ranu 7,5-kilometrovému fetišu slovenských tunelárov priniesla súčasná globálna finančná kríza, ktorá zodvihla cenu peňazí a tunel by ešte viac predražila.
Triezvejšie uvažujúci vládni úradníci pochopili, o čom Višňové skutočne je už dávnejšie, ešte predtým, ako kríza prekročila Atlantik a zasiahla zvyšok sveta. O tom, že existuje viacero možností trasovania cesty zo Žiliny do Martina niet najmenších pochýb. Stavba krátkych cestných tunelov cez vrch Domašín by okrem iného vylúčila nutnosť dnešnej obchádzky popri domašínskom meandri Váhu a skrátila by tak cestu asi o 4 kilometre. Cesta okolo meandra by mohla byť následne úplne uzavretá a celý unikátny úsek rieky prenechaný záujmom ochrany prírody. Samotná stavba tunelov cez Domašín nepredstavuje žiadny geologický ani technický problém – zo stavby tamojších železničných tunelov vieme, že boli razené v kompaktnej žule.
Úspory z ponechania tunela Višňové v ríši fantázie sú pritom omnoho väčšie ako iba spomenutých 20 miliárd. Veď len k tomu, aby sa diaľnica k tunelu Višňové dostala, by bolo treba postaviť ďalší tunel. Tichá eliminácia tunelov z diaľničných plánov predstavujú obrovskú úsporu v na ceste severom Slovenska. Možnosti sa nimi ani zďaleka nevyčerpávajú. Náklady aj zásah do prostredia by mohli byť ešte nižšie, keby vláda pozbierala odvahu a namiesto fetišizovanej diaľnice by medzi Žilinou a Ružomberkom postavila rýchlostnú cestu. A samozrejme, keby vo svetle finančných a dopravných reálií odložila tam kam patrí – teda ad acta – 40-miliardovú stavbu takzvanej „diaľnice D3“ odnikiaľ – nikam do kysuckých vŕškov, kde dávajú líšky dobrú noc.