Medzi tie najneposlušnejšie patria napríklad. novinári. Píšu si, čo chcú, nemajú úctu k spoločenským a politickým vzopätiam, fabulujú, vidia samé čierne diery, osočujú, sú drzí a dajú sa podplácať hocijakou finančnou skupinou. Je načase s nimi prestať hovoriť, keď sa nevedia „moderovať“. Toto má byť tmel medzi občanom a ich vedením? Občania sú tí, ktorí zvolili vedenie, ale kto sú novinári? Prečo rozdeľujú tých, čo sa milujú? Prečo tá láska nevyústi aspoň v jedny noviny, v ktorých by si ju mohli vyznávať?
A prečo sú vôbec periodiká v súkromných rukách? Anarchia! Zamestnávajú nevzdelaných ľudí bez škôl, nikto ich nekoordinuje. Oni by možno aj vedeli, keby sa podchytila škola, ktorá by ich vychovala, naučila vyznávať kódex, keby splnili sľub, ako to robia lekári, niečo ako Hippokratova prísaha. Ak by sa ňou neriadili, jednoducho by vyleteli. Alebo i posedieť v base by nezaškodilo.
Novinárov sú plné ulice. Dalo by sa to, ale to by aj školstvo muselo skoncovať s tým liberalizmom. Divadlo takisto. To je vzájomne všetko prepojené, vymklo sa to z rúk ľudí, ktorí tomu rozumeli. Tie spoločenské odvetvia musia spolupracovať, aby vytvorili správny obraz spoločnosti, ktorá má síce svoje problémy, ale kritika musí byť objektívna. Nie samé ohovárania. Pravdivý obraz. A kto vie o tom najviac? No predsa vláda. Ona je tá, ktorá vie, čo sa chystá, ona vie, či kríza v bankovníctve bola plánovaná, alebo nie. Kto lepšie vidí do úverov, ak nie ten, ktorému uveril občan – hoci tu je namieste povedať, že priamo ľud. Mali by byť ľudovo-vládne noviny. To je také nebezpečné, keď si každý vytvára mienku chaoticky. Tu si prečíta to, tu zas ono. Ako sa v tom má ľud vyznať. Jasné, že podľahne bulváru. Potom aj ľud je nevzdelaný, ako ten novinár, a nevzdelanému ľudu sa ťažko vládne. Ešte šťastie, že vláda na to už upozornila. Treba už iba trpezlivo čakať, aké kroky na zlepšenie daného stavu podnikne.