Na tomto konštatovaní by nebolo nič kritické, keby tak konal v rámci klasickej predvolebnej kampane. Čím viac sa totiž blíži termín prezidentských volieb, tým sa mu náskok pred jeho najvážnejšou súperkou Ivetou Radičovou znižuje.
A tak zrejme potajomky požiadal predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby voľby vyhlásil o čosi skôr. Alebo – naopak – Smer, možno aj bez jeho vedomia, vypíše voľby skôr, aby mal istotu, že v Prezidentskom paláci bude aj naďalej sedieť poslušná bábka, ktorá podpíše (alebo nepodpíše), čo bude treba. Ako to bolo v skutočnosti, už nik nezistí.
Proti skoršiemu dátumu volieb zaprotestoval aj Vladimír Mečiar. Ten nemá súčasnú hlavu štátu príliš v láske. Gašparovič ho totiž kedysi opustil a zobral so sebou aj časť voličských hlasov. Samozrejme, urobil tak v náhlom osvietení demokratickým zmýšľaním (a preto, že sa nedostal na kandidátku HZDS).
Ako najvyšší ústavný činiteľ má právo prakticky kedykoľvek vystúpiť v parlamente alebo vo verejnoprávnych médiách. S tým protikandidáti, samozrejme, musia rátať a nastaviť tú svoju kampaň tak, aby aspoň trochu tento hendikep vyrovnali.
Domáci vedú o gól, no hostia nepríjemne útočia a s každou ich šancou hrozí vyrovnanie stavu. A tak rozhodca desať minút pred riadnym záverom zápasu odpíska koniec. Body zostanú doma. Nech titul získa ten správny kandidát. So správnou minulosťou a správnym kádrovým profilom.
A slovenský občan volič sa za odmenu (po správnej voľbe) môže opäť tešiť na ohromujúce športové motoristické výkony na Babe (bohato sponzorované) či melancholické fujarové blues znejúce z Prezidentského paláca pre hlavy štátov z celého sveta. Stará dobrá anakonda.