Bez toho, aby nám niekto vyčítal, že sme neužitoční, nepoužiteľní, zbytoční, že prekážame. Bez toho, aby nás niekto osočoval zo zvyšovania čísiel štatistiky nehodovosti chodcov a z toho, že sa len z čírej zlomyseľnosti vozíme v MHD počas dopravnej špičky.
Vyriešia sa aj iné záležitosti. Tie, čo dnes vyvolávajú pobúrenie alebo dojem, že sú neriešiteľné. Z daní pracujúcich sa nebude zbytočne odčerpávať na rôzne predvianočné almužny či na odškodnenie nepoučiteľných klientov rôznych subjektov. Lekári budú mať v budúcnosti prázdnejšie čakárne a viac času na svojich pacientov, zníži sa spotreba papiera na vypisovanie receptov, ktoré nikdy nikto neodnesie do lekárne, i liekov, ktoré nikto neužíva.
Naše dospelé deti si nás budú ctiť, lebo sa im nebudeme pliesť do života. Náš mozog nedostane šancu na to, aby zlenivel a zredukoval svoje schopnosti na jediné: kde lacno nakúpiť a ako z toho čo najviac navariť.
Z televíznych kanálov zmiznú telenovely, poobedňajšie a podvečerné súťaže i vedomostné kvízy, lebo cieľová skupina konzumentov podobných kratochvíľ sa presunie do kategórie, kam patria mamuty, vakovlk a dront maurícijský, alias dodo. V supermarketoch sa nebudeme predbiehať v rade na košíky, napriek pokročilému veku si totiž budeme uvedomovať, aký vzácny je čas pracujúceho blížneho. Kladne ovplyvníme aj kultúrne dedičstvo štátu, napríklad sa zachránia mnohé sochy, lebo rapídne klesne populácia holubov, keďže ich nebude mať kto kŕmiť.
Čaká nás skvelá budúcnosť. A skutočne aktívna staroba. Len aby sme sa jej vôbec dožili.