Podmienku minimálneho vzdelania, tzv. vzdelanostný cenzus, napadlo na Ústavnom súde 35 opozičných poslancov. Podľa nich ide o diskrimináciu. Ich návrh prijal súd na ďalšie konanie a zároveň pozastavil účinnosť článkov zákona, ktoré cenzus zavádzajú. Podľa hovorkyne súdu Anny Pančurovej to ešte neznamená, že taký istý bude aj konečný verdikt.
Konečné rozhodnutie si netrúfa odhadovať ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica. Z jeho pohľadu je zavedenie vzdelanostného cenzu „sporná vec na hrane ústavnosti“. Myslí si, že Ústavný súd bude vec riešiť aj niekoľko mesiacov.
Združenie miest a obcí Slovenska už dlhší čas navrhovalo určiť zákonom dosiahnuté vzdelanie na úrad starostov. „Rešpektujeme rozhodnutie Ústavného súdu a budeme čakať na verdikt. My sme to dlho podporovali, len to nikto nikdy nevedel urobiť tak, aby to bolo ústavne v poriadku,“ povedal výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška. Podľa neho je dobré, že sa touto témou Ústavný súd zaoberá. „Nebudú rôzne fámy a politické boje. Treba to vrátiť do odbornej roviny a nájsť spôsob, ako to vyriešiť,“ dodal.
Debaty o nedostatočnom vzdelaní starostov sa objavili po medializovaní prípadov napríklad v Žehre alebo v Richnave. Starosta Žehry má len šesť tried základnej školy. Na internete tiež kolovalo video starostu Richnavy, ktorý s veľkými ťažkosťami čítal sľub pri nástupe do funkcie.
So starostami, ktorí mali len základné vzdelanie bez maturity, sa vo svojej praxi stretla aj Eva Balážová z Asociácie komunálnych ekonómov. Napriek tomu, že niektorí ju prekvapili zdravým sedliackym rozumom a správnym úsudkom, súhlasí s tým, aby mali aspoň stredoškolské vzdelanie. „Starostovia riadia financie. Po fiškálnej decentralizácii, keď štát preniesol kompetencie na obce a pridal peniaze na zabezpečenie týchto kompetencií, je podľa mňa štát oprávnený ustanoviť určité podmienky, za ktorých môže starosta takéto kompetencie realizovať,“ myslí si Balážová.
Čo by podľa starostov mal vedieť starosta:
- mal by sa vedieť orientovať v zákonoch, mať základné znalosti práva, sledovať legislatívu a reagovať na ňu
- mal by mať rozhľad v ekonomike, aby vedel dobre narábať s rozpočtom
- mal by ovládať základné funkcie na počítači – prácu s textom, tabuľkami
- mal by mať organizačné schopnosti, byť komunikatívny, asertívny, spolupracovať s kolektívom
Na kompetencie a financie, ktoré majú obce od štátu, upozorňuje aj starostka Hrabušíc v okrese Spišská Nová Ves Jana Skokanová. Konkurenta vo voľbách so základným vzdelaním zatiaľ nemala, aj keď takých starostov pozná. „Myslím si, že stojí za zváženie, či na takýchto postoch nepotrebujeme ľudí aspoň so stredoškolským vzdelaním. Obce majú veľké prenesené kompetencie od štátu, podielové dane, usmerňujú, kde pôjdu financie, dodržiavanie rozpočtu,“ hovorí Skokanová.
Obce sú tiež zriaďovateľmi základných škôl. Starostovia pritom môžu ovplyvňovať aj výber ich riaditeľov, a tak sa môže stať aj to, že „svojho“ človeka presadia v škole, ktorú z nejakého dôvodu neukončili.
Podľa starostky obce Láb v Malackom okrese Moniky Valúchovej by nedostatočne vzdelaný starosta mohol byť pre obec rizikom. „Hrozí, že by sa unáhlene a nesprávne rozhodoval, na čo by mohli doplatiť všetci obyvatelia. Napríklad by zle pochopil zákon alebo by nedokázal viesť zastupiteľstvo,“ vysvetľuje. Ako však dodáva, starostovia majú ďalšie možnosti, ako sa dovzdelať. Majú zabezpečené rôzne kurzy a školenia, aby sa rýchlo zorientovali v zmenách zákonov alebo zlepšili svoje slabé miesta.
Pre voličov najmä v menších obciach pritom dosiahnuté vzdelanie kandidátov nebýva pri rozhodovaní najdôležitejšie. „Pre ľudí to nie je až také podstatné. Určite sledujú aj toto a všímajú si vzdelanie kandidáta, ale aj to, čo človek v dedine robí, ako sa správa, čím sa prezentoval, aký má charakter,“ povedala starostka Hrabušíc Skokanová.
„Pri malých obciach vzdelanie kandidáta samo osebe nehrá až takú rolu, keď toho človeka poznajú. Iná situácia je väčších, a najmä veľkých mestách, kde ani pri komunálnych voľbách volič kandidátov nemusí poznať. Tam preto prihliada aj na profesiu a vzdelanie kandidáta. Tento údaj voličovi nahrádza nedostatočnú znalosť kandidáta, to, či je pre komunálnu politiku prínosom, alebo nie,“ dodal sociológ Pavol Haulík z agentúry MVK.
Podmienku minimálne stredoškolského vzdelania zaviedol pozmeňujúci návrh poslancov Smeru k zákonu o podmienkach volebného práva z dielne ministerstva vnútra. Návrh, ktorý vyvolal kontroverzné reakcie, pričom na jeho možnú protiústavnosť upozorňoval aj minister vnútra Robert Kaliňák, napokon prešiel podporou 99 hlasov. Okrem poslancov Smeru zaň hlasovali aj poslanci KDH, ktorí mali rovnaký návrh. Pripojili sa tiež viacerí poslanci SDKÚ, časť Obyčajných ľudí a niektorí nezaradení poslanci.