Stretli ste sa v okolí so starostom, ktorý by nemal ukončenú ani základnú školu?
Nie, takéto extrémne prípady som nezažil. Keď však nový starosta a poslanci nastúpia do funkcie, často sa nemajú s kým poradiť. Na úrade je akurát matrikárka, účtovníčka a často sú v nových povinnostiach stratení. Aby samospráva fungovala, treba podávať rôzne dokumenty, komunikovať s okresnými či krajskými úradmi, vybavovať sťažnosti. A na to treba mať aspoň základné vedomosti.
Čo ak by starosta tieto vedomosti kvôli chýbajúcemu vzdelaniu nemal?
Podľa mňa by nedokázal ani viesť zastupiteľstvo. Nevedel by predložiť návrhy, stratil by sa vo formulároch, uzneseniach a nemohol by posunúť obec vpred. Naopak, mohol by ju úplne zdegradovať. Cez starostu všetko prechádza, jeho podpis je na kľúčových dokumentoch. Ak by si pomýlil tlačivá, na niečo zabudol alebo včas neodoslal potvrdenie, mohol by obci narobiť veľké problémy.
Ako sa potom majú zachovať občania?
Ak si už nevzdelaného starostu zvolili, veľa možností nemajú. Jeho odvolávanie je totiž beh na dlhé trate. Ale mohli by napríklad požiadať o právnika, ktorý by dohliadal na chod úradu a dokázal by starostovi odborne poradiť. Poslanci by mohli naliehať, aby si starosta urobil kurz alebo nejaké školenie, ktoré by mu pomohlo.
Prihliadajú voliči na vzdelanie starostov vo voľbách?
Myslím si, že nie. Na komunálnej úrovni je to ešte horšie ako na celoslovenskej. Väčšinou prihliadajú na to, či kandidáta poznajú, majú s ním nejakú skúsenosť, či má dobrý slogan. Nepozerajú sa na pozadie, či má vzdelanie a bude schopný viesť obec.
Čo by mal každý starosta vedieť?
Určite by mal ovládať počítač, písať či pracovať s tabuľkami. Takisto by mal vedieť aspoň jeden cudzí jazyk, čo sa dnes považuje za samozrejmosť. Neznalosť jazyka totiž môže odradiť potenciálnych investorov, ktorí prichádzajú do obce. Za dôležité považujem aj ovládanie slovenského jazyka. Týka sa to najmä menšinových oblastí, kde majú starostovia problém dorozumieť sa po slovensky. Neviem si predstaviť, ako potom vybavujú veci na úradoch.