Pred voľbami treba čítať nástenky

Zoznamy ľudí, ktorí sa kandidatúry vzdali, musia byť vyvesené v každej volebnej miestnosti na nástenke. Ak si ju voliči nevšimnú a zvolia kandidáta, ktorý sa stiahol, ich hlas prepadne.

Najčastejším dôvodom, prečo sa kandidáti vzdali, je podporenie iného kandidáta. Takto vysvetľoval svoj odchod napríklad Miroslav Dragun, ktorý sa chcel uchádzať o kreslo o primátora, ako aj strana Sieť za Tatianu Kratochvílovú v Bratislave. Stiahol sa aj kandidát na primátora v Žiline Róbert Kišša. V košickej časti Luník IX zase Dionýz Slepčík, ktorý sa tu uchádzal o kreslo starostu, spáchal samovraždu.

Politické strany, ako aj nezávislí kandidáti museli svoje kandidátky doručiť najneskôr do 21. septembra. Hlasovacie lístky s ich menami sa vytlačili a už ich nemožno upravovať. Aby voliči nezakrúžkovali niekoho, kto už nekandiduje, mali by si pozorne všímať nástenky vo volebných miestnostiach. Práve na nich alebo na inom viditeľnom mieste musí byť papier so zoznamom tých, ktorí už primátormi alebo poslancami nechcú byť.

„Ak sa niekto vzdal kandidatúry, informovali sme o tom všetky mestské časti. Upozornili sme ich, aby to oznámili občanom. V každej volebnej miestnosti bude zverejnený zoznam kandidátov, ktorí napríklad odstúpili, a teda sú nevoliteľní,“ vysvetľuje Patrick Luter, predseda mestskej volebnej komisie v Bratislave.

Členovia niektorých volebných komisií na menší počet kandidátov zrejme upozornia aj ústne. Ich povinnosť to však nie je. „Nevidím na tom nič zlé ani protizákonné. Problém by vznikol jedine vtedy, ak by komisia povedala, v koho prospech sa daný človek vzdal. Ale ak to neurobí, nikoho na nič nenavádza, ani mu nenadŕža,“ hovorí zapisovateľ mestskej volebnej komisie v Košiciach Stanislav Takáč. Ak by voliči nepostrehli, že sa ich kandidát vzdal a napriek tomu by mu dali hlas, neprihliada sa naň. Znamená to, že komisia by takýto hlas zapísala a kandidátovi spočítala, nemal by však žiadny význam.

Podobne sa bude postupovať aj v prípade kandidátov, ktorí medzičasom zomreli. Takáto situácia nastala na Luníku IX v Košiciach. „Volebný zákon úmrtie kandidáta nerieši. Postupovať sa bude zrejme analogicky, akoby sa kandidatúry vzdal. Ostane na hlasovacom lístku, no na získané hlasy sa nebude prihliadať,“ uvádza Takáč.

Predsedovia volebných komisií upozorňujú aj na ďalšie prešľapy, ktorých sa voliči dopúšťajú. Napríklad namiesto krúžkov dávajú krížiky. V komunálnych voľbách je pritom krúžkovanie predpísané a iná úprava lístka by sa nemala akceptovať.

Voličov môže zmiasť aj väčší počet poslancov, ktorých môžu zakrúžkovať. Kým na lístku pre voľbu primátora alebo starostu môžu označiť len jedno meno, pri poslancoch majú viac možností. „Na hlasovacom lístku pre voľby poslancov zakrúžkuje volič poradové čísla jednotlivých kandidátov, ale najviac u toľkých kandidátov, aký počet poslancov má byť vo volebnom obvode zvolený. Tento údaj je uvedený na hlasovacom lístku,“ pripomína na svojej stránke ministerstvo vnútra.

Podľa Lutera s tým voliči v komunálnych voľbách majú problém a označia viac kandidátov na poslancov, ako by mali. Ak by sa napríklad do jedného obvodu volilo päť poslancov, voliči môžu označiť piatich, štyroch, ale aj jedného kandidáta. V prípade, že by zakrúžkovali viac, ako je stanovený počet, povedzme šiestich, stáva sa ich lístok neplatným.

Komunálne voľby sa uskutočnia túto sobotu 15. novembra v takmer 3-tisíc obciach. Volebné moratórium platí 48 hodín pred ich začatím. Výsledky v jednotlivých obciach budú zverejnené na ich weboch alebo nástenkách, a to okamžite po podpísaní zápisnice o výsledkoch. Ministerstvo vnútra vyčlenilo na voľby spolu takmer 10 miliónov eur.